Čarovný škriatok Žblnko žil v malom rybníčku na okraji mestečka. Plával si tam s kaprami a rád pozoroval deti, ako sa hrajú na brehu. Prišla zima, rybník začal zamŕzať.
Chlapci Adam a Juraj chceli vyskúšať, či je ľad dostatočne hrubý. Najprv jedna noha, potom druhá. Najskôr len opatrne, pomaličky. Potom sa začali šmýkať a nakoniec po ľade dupali, ako stádo koňov. A išli čoraz ďalej a ďalej, od brehu prišli až k stredu jazera.
Tak sa zabávali, že si nevšimli, že ľad začal pukať, praskať, lámať sa. Rovno chlapcom pod nohami! Chudák Jurko! Skončil v ľadovej vode! Darmo sa ho Adam snažil vytiahnuť, nešlo to. Okraj ľadu bol krehký a Adam nemal dosť síl. Vystrašený sa rozbehol k brehu, aby našiel pomoc. Lenže podarí sa mu to? Bude dosť rýchly? Vydrží Jurko v ľadovej vode? Čarovný škriatok Žblnko sa na to nemohol pozerať! Chudák chlapec, musí mu pomôcť! Žblnko vytlačil Jurka spopod ľadu späť na breh.
Keď sa Adam vrátil s otcom, Jurko sa už zviechal z ľadu. Adam a otec nemohli pochopiť, ako sa dostal na breh. Jurko tvrdil, že to bol škriatok, ktorý ho vytlačil zo studenej vody, no nikto mu neveril. A Žblnko sa už neukázal. Len spod ľadu sa usmieval, že všetko dobre dopadlo.
Vianoce pre Jurka síce neboli veľmi dobré, pretože dostal zápal pľúc, no i tak dobrodružstvo so šmýkaním po ľade dopadlo ešte celkom dobre. Vďaka čarovnému škriatkovi Žblnkovi, ktorý zachránil Jurkovi nielen Vianoce, ale aj život.
