V rozprávkovej krajine ďaleko od nás sa nachádza zvláštna krajina. Je to miesto plné tajomstiev a záhad. Hovorí sa, že v tejto krajine je ukrytý poklad. Nikto nevie, čo to je, a nikto nevie, kde to je. Je dobre ukrytá a cesta k nej nie je jednoduchá. Mnoho ľudí sa ju pokúšalo nájsť. Ale vyšli naprázdno.
Jedného dňa sa mladá dievčina vydala do tejto krajiny. Bola krásna a odvážna a predovšetkým múdra a milá. Volala sa Nina. Počula aj o poklade, ktorý táto krajina ukrýva. O tomto poklade prečítala niekoľko kníh. Nakreslila mapy, kde by sa mohol nachádzať. Zbalila si, čo mohla potrebovať, a vydala sa na cestu.
Keď Nina prišla do tajomnej krajiny v krajine rozprávok, bola očarená. Všetko tam bolo tak krásne farebné. Nad hlavou jej lietali trblietavé vtáky, okolo nej sa preháňali ružové jednorožce a všade okolo hrala nádherná hudba. Bolo to šťastné miesto.
V diaľke videla hustý les. Nina vedela, že do neho musí ísť. Podľa kníh, ktoré čítala o poklade, musí v lese nájsť striebornú studňu. Nina sa teda vydala do najhustejšieho lesa, aký kedy videla. Po dlhom čase našla studňu, z ktorej vytekala strieborná voda. Vzala do rúk niekoľko kvapiek a trochu sa napila. V tej chvíli sa voda zastavila. Zem sa začala triasť a skaly za studňou sa začali otvárať. Otvor sa začal zväčšovať a tam, kde bola studňa, bol teraz vchod do čiernej jaskyne.
Z neho sa ozval hlas: „Chceš nájsť poklad? Potom musíš ísť dovnútra. Ale buďte veľmi opatrná a neotáľaj príliš dlho.“ Nina bola vystrašená. Jaskyňa bola tmavá a ona nevedela, čo ju tam čaká. Chcela však vedieť, aký poklad ukrýva, a tak pozbierala všetku svoju odvahu a vošla dovnútra. Kamene sa zosunuli k sebe. Otvor sa za ňou zavrel. Nina rýchlo vytiahla baterku, aby niečo zbadala, a pomaly sa pohla dopredu. Na stenách jaskyne boli rôzne maľby. Niekto ich vytesal do kamenných stien. Nina narazila na obrovskú skalu, ktorá jej bránila ísť ďalej. Na kameni bol nápis.
A tak Nina začala čítať: „Ak chceš poznať poklad, musíš dať odpoveď na hádanku. Za čiernym lesom je dom bez adresy. Žije tam a nazýva sa vílou. Ak aj je, vieme o nej len z počutia. Rozumní ľudia z nej bláznia a nedá sa na ňu spoľahnúť. Na svete však niet väčšej nádeje a za nič iné sa toľko nezomiera. Kto ju pozná, môže byť šťastný a môže snívať. Čo je to?“
Nina dočítala hádanku. Prechádzala sem a tam a premýšľala. Musí prísť na odpoveď. Po chvíli zvolala: „Mám to! Je to láska! Má takú moc nad ľuďmi.“ Keď to Nina povedala, veľký kameň sa začal vzďaľovať. Pod ním bola v zemi diera. Nina tam bez rozmýšľania okamžite položila ruku. Bola zvedavá, čo tam bude. Ale nič tam nebolo. Už žiadne hádanky. Žiadne zlato ani šperky.
Najprv bola sklamaná, ale keď opúšťala jaskyňu, niečo sa stalo. Vyrezávané maľby na stenách začali žiariť farbami. Písmená na stenách sa pohli a poskladali do jedného nápisu. „Vyriešila si to, Nina. Najväčším pokladom je láska. Nikdy ju teda nestrácaj.“
Odvtedy je Nina šťastná. Nikdy nezabudla na to, čo zažila v jaskyni. Nenašla tam drahé šperky ani zlato. Našla niečo dôležitejšie. Pravdu o tom, čo je najväčší poklad.
Super Rozprávka