Cesta za jazerom splnených prianí

Kde bolo tam bolo za hustými lesmi a vysokými horami, schovávalo sa jedno čarokrásne jazierko. Jazierko to však nebolo hocijaké. Voda v ňom bola priezračne čistá a v svetle mesiaca sa krásne ligotala. A nie len to. Pradávne legendy totiž hovorili, že jazero má čarovnú moc.

Moc ktorá ani nie je z tohto sveta. Ľudia z celého kraja, ba z celej zeme sa snažili čarovné jazero nájsť aby objavili mocné schopnosti, ktoré skrýva. No len málokomu sa jazero aj podarilo objaviť. Len človek s čistým srdcom prešiel husté lesy plné nástrah  ..len tomu správnemu sa podarilo tajomné vody nájsť a splniť si tajné priania.

Dávne legendy o jazere vraveli, že ak doň hodíš mincu, medailón či inú vec, ktorá ti je cenná, jazero vypočuje tvoje tajné túžby.

Rozprávka na čítanie - Cesta za jazerom splnených prianí
Cesta za jazerom splnených prianí

Na toto kúzelné miesto sa odvážilo mnoho odvážlivcov, ktorý túžili objaviť moc jazera. No veľa z nich len blúdilo lesom sem a tam, stratilo sa v horách či sa pomiatli. Niektorí hľadali lásku, iní túžili po múdrosti či moci a bohatstve alebo hľadali odpovede na otázky, ktoré ich trápili. Medzi nimi nájdeme aj odvážne dievča, ktoré niesla meno krásne ako bolo ona sama. Volala sa Margarétka.

Plavovlasá dievčina s taškou plnou jedla a teplého oblečenia putovala lesmi a nepriazňou počasia aby jazierko našla.

Ju nástrahy akosi obchádzali. Mala srdce čisté ako ľalia. Bála sa zvukov lesa, či už húkania sovy alebo vytia vlkov, no nevzdávala sa. Musela nájsť jazero. Veľmi snila o tom, aby našla liek pre svoju chorú mladšiu sestričku. Pochádzala z chudobnejších pomerov, no to jej nebránilo v tom aby sa na cestu nevydala. Musela pokračovať ďalej.

Jednu noc prespala pod vysokým stromom, inú zas pri brehu rieku, no dnešnú chladnú noc našla útočisko v tmavej jaskyni. Bála sa, no verila, že je v bezpečí. „Zvieratká sú predsa súčasťou prírody.. neublížia mi!“ ukľudňovalo sa dievča. Keď v tom zrazu začula šuchot. Vykukla z jaskyne so svetlom sviece svietila na blízky krík. „Ja sa nebojím!“ zvolala hrdo, pričom sa triasla od strachu. Podišla bližšie a pomaly nakukla. A čo tam nebolo! Malý ježko si práve robil zásobu jabĺčok. Dievčina sa zasmiala, vydýchla si a vybrala sa spať. Spoločnosť jej robila len prešívaná teplá deka od mamy, bochník chleba a svetlo sviece. Pri svite mesiaca padla do hlbokého spánku.

Nasledujúce ráno ju prebudil vrabec, ktorý si veselo štebotal nad jej jaskyňou. Margarétka vstala, odpila z mlieka, prečesala vlasy hrebeňom, veci si zbalila späť do batôžku, obliekla si bundu, a vybrala sa na cestu.

A v ďalšej časti sa dozvieme ako jej príbeh ďalej pokračoval a či sa jej podarilo nájsť tajomné jazero prianí.

4.7/5 - (21 votes)

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *