Postrácané čarovné predmety? To by mohlo v našom svete narobiť riadnu galibu. A veru aj narobilo. Ale zároveň to niekomu aj pomohlo. Jurko sa napríklad dostal k neviditeľnému plášťu.
Jurko najskôr považoval plášť za starú handru. Až neskôr, keď si ho vyskúšal, zistil jeho skutočnú silu. Neveril svojim vlastným očiam. Jeho telo zmizlo. Ostala mu len hlava. Nasadil si teda na hlavu kapucňu a už po ňom nebolo ani chýru ani slychu. To by sa dalo využiť! Môže ísť kamkoľvek, kde by inak ísť nemohol! Na futbal napríklad! Aj keď nemá lístky! Alebo by mohol ísť do obchodu a zobrať si odtiaľ nenápadne najnovšiu počítačovú hru, po ktorej tak dlho túžil. Alebo… Toľko toho by sa dalo robiť.
Začne hneď… Počkať! Jurko si spomenul na svojho kamaráta Peťka, ktorý bol teraz v nemocnici so zlomenou nohou! Bez neho nebude dobrý ani ten futbal a dokonca ani tá počítačová hra. Bez neho nebude dobré vôbec nič. Teraz ale, keď má ten super plášť, mohol by ho ísť navštíviť. Deti k nemu nepúšťajú a už vôbec nie mimo návštevných hodín. Jeho to ale zaujímať nemusí. Jednoducho pôjde!
A tak išiel. Mal šťastie, že nemocnične chodby boli prázdne. Veľmi ťažko by sa mu totižto brodilo davom v neviditeľnom plášti. Stačil by jeden nesprávny pohyb a bol by prezradený. Keďže ale nevedel, v ktorej izbe Peťko leží, musel obehnúť skoro všetky poschodia, kým správnu izbu našiel. A potom musel počkať, kým Peťko v izbe osamie. Keď chlapca, ktorý ležal s ním na izbe zobrali na vyšetrenie Jurko si dal plášť z hlavy dole.
Peťko zhíkol! Myslel si, že sa mu sníva. Jurko mu ale všetko vysvetlil. Chlapci boli radi, že sú zase spolu. Rozprávali si o svojich zážitkoch a spomínali na pekné časy. A tu zrazu vbehla do izby sestrička a uvidela Jurkovu hlavu ako sa vznášal vo vzduchu. Zhíkla a vybehla na chodbu pre pána primára. Keď tam ale pán primár prišiel, Jurko už mal plášť nasadený aj na hlave a bol schovaný v kúte. A Peťko sa tváril, že spí. Primár sestričku poslal domov, vraj je prepracovaná a musí si oddýchnuť. Vraj potom vidí veci, ktoré neexistujú. Chúďa sestrička.
Jurko sa na tom dobre zabával. Až do chvíle, kedy sa ale pri ňom zjavil sluha, z Ríše rozprávok, ktorý si plášť slušne vypýtal naspäť, aby ho vrátil späť. Hoci Jurko nechcel, plášť nakoniec vrátil. Ešte dlho ale spomínal na túto návštevu v nemocnici.
