Ako každý rok sa blížil veľmi špeciálny deň. Nebol to obyčajný deň. Bol to Deň matiek, ktorý sa slávi druhú májovú nedeľu! A malá Terezka ani za nič nevedela, čím prekvapí svoju mamičku tento rok. Minulý rok s tatinkom vyrobili papierové ružičky. Ale to už nie je ono… hovorila si malá tmavovlasá dievčatko. Musí vyrobiť niečo sama a musí to byť špeciálne, veď už je predsa veľká prváčka!
Terezka každý deň v škole rozmýšľala ako by prekvapila svoju maminku. Každý deň neposedne sedela v lavici, no na nič neprišla. Deň matiek sa stále blížil. Áno niečo jej pekné nakreslí, ale chcela by ju potešiť viac, za to ako sa o ňu každý deň pekne stará.. a veď predsa najlepšie koláčiky robí len jej maminka! Bol krásny slnečný májový deň a Terezka netrpezlivo sedela v lavici a stále rozmýšľala nad darčekom pre maminku.
,,Keďže je dnes deň matiek detičky, tak dneska vyrobíte pre svoju maminku špeciálny darček!“ prerušila Terezku z rozmýšľania jej pani učiteľka. Terezka sa veľmi potešila! Aspoň nebude rozmýšľať sama! Popravila si ružové šatočky, pozorne sa prisunula k svojej lavici, vybrala si fialový peračník plný všakovakých farbičiek a čakala čo povie pani učiteľka.
Pani učiteľka každému žiakovi rozdala jeden papier, všelijaké farebné papiere, nálepky a trblietky a povedala: ,,Každý žiak, teraz nakreslí a dozdobí maminku tak ako ju vidí, či už je to krásavica ako bábika alebo je maminka taká dobrá ako anjelik, je to len na vašej predstavivosti!“ povedala pani učiteľka a detičky v triede sa pustili do práce. Farbičky, trblietky či fixky len lietali po triede ako detičky hravo vytvárali obraz svojej skvelej maminky. Každá maminka je predsa jedinečná a každé dieťa vníma a ľúbi svoju maminku trošku iným, kúzelným spôsobom.
Terezka si zviazala čierne neposedné vlásky do vrkoču, aby ju nevyrušovali pri tvorení a pustila sa do práce! ,,Hmmm… moja maminka je predsa úžasná, každý deň varí, perie, stará sa o mňa i o ocka.. ako by som ju len opísala.“ rozmýšľala nahlas Terezka.
,,Každá maminka je skvelá, skús nakresliť niečo také, čo práve tú tvoju vystihuje, nakresli to, ako ju vnímaš ty, Terezka.“ milo poradila dievčatku pani učiteľka, ktorá práve prechádzala okolo jej lavice. A práve vtedy to Terezku napadlo! Maminka je ako slniečko, rozžiari jej každý deň! Každé ráno ju veselo budí s pesničkou a zahreje ju hneď láskou.
Terezka vedela čo vytvorí a veselo sa pustila do práce. Z farebného žltého papiera vystrihla kruh, nalepila ho na papier a dokreslila mu žlté lúče. Je to slniečko predsa. Na žlté lúče dievčatko dalo lepidlo na ktoré potom vysypalo žlté trblietky. Svoj výtvor dozdobila nálepkami – červenými srdiečkami, keďže jej maminka má dobré srdiečko. Bolo to krásne. Pani učiteľka Terezkin výtvor veľmi pochválila a dievčatko tam kostrbato dopísalo vlastným písmom ako veľká prváčka : „Mojej maminke.“
Terezka bola veľká šikulka. Každý žiak mal svoj výtvor iný a špeciálny zároveň. Terezka mala slniečko, spolužiačka mala kvetinku, iný zas anjela.
Terezku čakala maminka pred školou aby ju vyzdvihla. Zvonček zazvonil a dievčatko veselo vybehlo z triedy. ,,Maaamiii, šťastný deň matiek!“ zakričalo spevavo malé dievčatko a podávalo maminke svoj výtvor. ,,Je to slniečko, pretože ty si ako slniečko, rozžiariš vždy môj deň, hihi!“ povedalo dievčatko a vyobjímalo svoju maminku. Tá bola veľmi dojatá a malá Terezka sa veľmi tešila, že svoju maminku potešila a povedala si, že každý deň si ju bude vážiť za to, čo všetko pre ňu robí a áno, Bude sa snažiť i trošku poslúchať.
Tak čo deti, čo ste si pripravili pre mamičku na nedeľu vy?
