Bol raz jeden chlapček menom Jakubko, ktorý žil so svojimi rodičmi v domčeku pri krásnom priezračnom jazierku. Malý Jakubko mal však veľký sen, chcel byť totiž veľký drsný policajt ako jeho ocko. Chcel každý deň pomáhať a chrániť. No a čo, že má len dvanásť rokov…on vyrastie a všetkým ukáže aký bude veľký policajt.
Každý deň sa po škole Jakubko hral na policajta, obliekal si kostým, pripínal hračkársky odznak, hral sa s plyšákmi, ktorý boli akože „zlodeji“ či strieľal zo svojej hračkárskej zbrane. Veril, že jedného dňa sa jeho sen naplní. Jednu slnečnú, avšak trošku chladnú jarnú sobotu sa Jakubko vybral von pri jazierko spolu so svojím susedom, najlepším kamarátom Miškom. Chlapčekov sprevádzal aj Miškov malý psík menom Rex, ktorému však chýbala jedna nožička.. avšak to psíkovi na kráse neubralo a bol veľmi zlatý a hravý a všetci ho mali veľmi radi.
„Dávajte si pozor chlapci!“ zakričala na chlapcov Jakubova maminka, ktorá ich pozorne sledovala z kuchynského okna. Bolo to blízko a maminka mala priamy výhľad na jazierko, pri ktorom sa na trávičke Jakubko a Miško hrali. Veselí chlapci poslušne prikývli maminke, a potom sa spolu hrali na policajta a zlodeja.
„Chytím ťa, zlodej!“ kričal malý „policajt“ Jakubko na svojho kamoša Miška, ktorý hral zlodeja a schovával za strom. Miško však svojho malého Rexa pevne držal za vodítko, pretože psík bol ešte šteniatko, a keďže bol ešte maličký, tak bol ešte veľmi bojazlivý. Ten sa pri chlapcoch veselo kotúľal po zelenej trávičke na chrbátiku.
„A mám ťa! Si zatknutý!“ zachichotal sa Kubko, keď spoza veľkého dubu chytil Miška. Malý Rex sa tak zľakol, že sa Miškovi vytrhol a rozutekal sa smerom k mólu. ..A tam je predsa voda..jazero! A malý Rex predsa s tou chýbajúcou nožičkou ešte nevie plávať.
„Ó nie! Rex stoj! Nie do jazera!“ zakričali na psíka chlapci. No už bolo neskoro! Malý Rex padol rovno do vody! A ako to dopadlo? Čo sa stalo s malým Rexom? Podarilo sa mu doplávať na breh, alebo ho chlapci zachránili? To sa milé deti, dozvieme v pokračovaní o chlapčekovi Jakubkovi.
