Kakaový dážď

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden chlapec, ktorý sa volal Edmund. Tento chlapec bol synom čarodejníka, a preto bol aj veľmi rozmaznaný. Všetko čo chcel, to musel mať. A keď nemal, tak začal kričať tak veľmi, že by ste si mysleli, že ho chcú zdrať z kože.

Aj dnes ráno sa Edmund nahneval. Jeho pestúnka mu totiž na raňajky pripravila čaj. Predstavte si obyčajný čaj! Aká nehoráznosť! Veď Edmund chcel kakao! Nahnevaný prevrátil pohár s čajom a odišiel od stola.

Chcel sa ísť na pestúnku sťažovať otcovi, lenže otca v pracovni nenašiel. Našiel tam však niečo iné – čarodejnícku paličku! A tu už Edmund vedel, čo si vykúzli. Priskočil z okna, mávol paličkou a myslel si: „ Nech z neba prší miesto dažďa kakao!“ A tak sa aj stalo.

Hneď večer, keď už Edmund ležal v posteli a jeho otec bol doma, začalo miesto vody padať z neba kakao. Edmund sa potešil. Ale len na chvíľu. Videl totižto, ako je jeho otec ustarostený. Vôbec nechápal, čo sa to deje. „Jój synak, čo nevidíš! Rastliny i zvieratka začnú umierať. A ľudia? Pre nich kakao tiež nie je veľmi vhodné na každodenné pitie! A v čom sa  budú umývať? V čom budú prať? S čím budú polievať? Vodu nenahradí žiadna sladká pochúťka!“

Vtedy si Edmund uvedomil, čo spôsobil a otcovi sa priznal. Vedel, že ho otec potrestá, no nechcel, aby kvôli jeho márnivosti zomrel čo i len jediné zvieratko či rastlinka. Ešte že bol Edmundov otec taký veľký čarodejník a kúzlo vrátil späť. A Edmund? Ten uznal, že to kakao je dobré iba na pitie. A aj to len občas. Zo všetkých nápojov na svete je najvzácnejšia čistá voda.

4.5/5 - (15 votes)

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *