Kapitán Bruno

Existuje ostrov, kam nemôžeš dôjsť autom, vlakom, ani lietadlom. Jedine tam priplávať loďou. Na okraji tohto ostrova je prístav, kde ich kotví hneď niekoľko. Všetky vyzerajú nádherne. Majú krásne vlajky a farebné plachty.

Na každej lodi stojí kapitán a hrdo sa ukazuje, aby všetci poznali, ktorá loď k nemu patrí. Keď chce niekto odcestovať z ostrova, vyberie si loď a spýta sa kapitána, či ho odvezie. Ten potom pasažiera bezpečne dopraví, kam potrebuje.

Kapitáni prevážania milujú. Chcú plávať po mori a chváliť sa, akú krásnu loď majú a koľko ľudí nalodili. Sú na takú prácu hrdí. Nie vždy však všetky lode na tomto ostrove boli na prevážanie dobré. Na jednu z nich nikto nechcel nastúpiť. Nikdy. Kapitán tejto lode sa volal Bruno. Mal rád svoju loď a veľmi rád plával po mori. Z neznámeho dôvodu ale nikto k nemu nastúpiť nechcel.

Raz si Bruno takto stál na kraji svojej lode a díval sa na šíre more. Zasnil sa, aké by to bolo krásne prevážať ľudí a ukazovať im tajuplné divy vodnej ríše. Vlny by narážali do jeho lode a on by hrdo a pevne kormidloval. Vietor by mu strapatil vlasy a slnko by mu pálilo do tváre. Všetci cestujúci by ho obdivovali, akým je dobrým kapitánom.

Rozprávka na čítanie - Kapitán Bruno
Kapitán Bruno

Z premýšľania ho vytrhol neznámy hlas: „Dobrý deň, máte na lodi voľno? Mohli by ste ma vyviezť z ostrova?“ Kapitán Bruno sa zadíval na mladú ženu, ktorá vedľa neho stála. Nemohol uveriť tomu, čo práve počul. Niekto chce previezť a k tomu jeho loďou! „Áno, samozrejme. Iste. Nastúpte si. Môžeme vyraziť hneď,“ vyhŕkol kapitán Bruno skôr, než by si to slečna stačila rozmyslieť. Tá nastúpila a bola rada, že našla voľnú loď, aby mohla vycestovať z ostrova.

Keď ale vstúpila na palubu, bola nepríjemne prekvapená. Z brehu vyzerala loď krásne. A jej kapitán? Ako správny chlap. Keď sa ale na ňu postavila, zhrozila sa. Na podlahe boli zašliapané žuvačky, lavice na sedenie boli poliate od nejakého lepivého pitia a pod nimi odpadky. Vôbec to na lodi nevonialo.

„Tak sa posaďte a vyrazíme,“ povedal kapitán Bruno a tešil sa, že konečne niekoho povezie na more. Mladé dievča sa len rozhliadalo a rozpačito odpovedalo: „Ja by som rada, ale nemám si kam sadnúť. Asi tuším, prečo nikto s vami nechce plávať. Myslím, že keby ste si všetko upratali a loď si umyl, mali by ste hneď viac pasažierov.“

Kapitán Bruno sa zahanbil. Vôbec mu nedošlo, že neporiadok môže byť tým pravým dôvodom, prečo s ním ľudia nechcú plávať na more. Keď sa rozhliadol po svojej lodi, došlo mu to. A bolo mu to ľúto. Slečna videla, ako sa tým Bruno trápi. A tak mu sľúbila, že keď dorazí na miesto, pomôže mu dať loď do poriadku. A ako povedala, tak aj urobila.

Za nejaký čas mal na lodi plno. Všade sa roznieslo, akú krásnu loď kapitán Bruno má a ako veľmi dobre ju kormidluje. A čo to mladé dievča, ktoré mu pomohlo? Tú za odmenu kapitán vozil zadarmo. Stali sa z nich priatelia. Slečna Brunovi pomáhala udržiavať loď čistú a voňavú a on s ňou veľmi rád vyrážal na otvorené more za dobrodružstvom. Kapitán bol rád, že mu niekto ukázal, aká dôležitá je čistota.

5/5 - (1 vote)

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *