Karolínka a slimák

Zelenina je zdravá, hovorí snáď každý dospelý. Čo ak si ale aj so zeleninou donesieš z obchodu malé zvieratko? To sa nedávno stalo Karolínke. Jej mamička išla nakúpiť do obchodu. Samozrejme hlavne veľa zeleniny, aby bola Karolínka zdravá a silná.

Keď prišla mamička domov, dala tašky na stôl a začala vybaľovať. Vytiahla mlieko, mrkvu a potom veľa druhov šalátov. Na jednom z tých šalátov sa ale niečo hýbalo. Niečo maličké.

Karolínka si list šalátu vzala opatrne do dlane a spýtala sa mamičky: „Mami, čo si to s tým šalátom kúpila?“ „Čože?“ spýtala sa mamička a začala si prezerať list, ktorý držala Karolínka v ruke. Keď sa zadívala poriadne, uvidela malého slimáčika. Bol schovaný vo svojej ulite a ani sa nepohol.

„Jééé, čo to tu máme za drobca?“ usmiala sa mamička. „Mami, mami, necháme si ho,“ začala prosiť Karolínka. „Ale zlatíčko, veď ani nevieme, ako sa o neho starať,“ namietala mamička. Veľmi sa jej nepáčila predstava mať doma také zvieratko.

Rozprávka pre deti - Karolínka a slimák
Karolínka a slimák

„Mamička, ja všetko nájdem na internete. Prečítam si, ako sa oň postarať. Akonáhle vyrastie, vypustíme ho. Mami, prosím,“ žadonila ďalej Karolínka. Mamička po chvíli dovolila, a tak sa Karolínka pustila do študovania. Čítala si, čo je pre slimáka najlepšie, ako má vyzerať jeho bývanie a čo musí jesť. Keď si všetko vyčítala, urobila mu domček v debničke, ktorú mala na hranie. Dala mu tam lístie a všetko, čo potreboval.

Každý deň ho sledovala a pozorovala. Slimáčik začal byť po nejakom čase zvedavý, vyliezal z ulity a rozhliadal sa okolo. Karolínka na ňom mohla oči nechať. Sledovala, ako sa rozhliada, ako sa pohybuje a naťahuje pre lístie, ktoré mu Karolínka každý deň chystala.

O pár mesiacov prišla Karolínka za mamičkou a smutne jej povedala: „Mami, nastal čas. Slimák vyrástol a musíme ho pustiť, aby bol spokojný.“ „Dobre, zlatko, som veľmi rada, že si sa tak rozhodla a že chápeš, čo je pre neho najlepšie,“ pochválila dcérku mamička.

A tak jedného dňa vzali debničku, zašli do lesa k potoku, až narazili na kopu šťavnatého lístia. Naklonili debničku, aby slimáčik mohol sám vyjsť. Zvieratko pomaly vyliezalo z ulity a začalo sa súkať von z debničky. Karolínke ukvapla slza, keď videla, že sa jej slimáčik vzďaľuje.

A potom sa stalo niečo nečakané. Slimáčik sa po chvíľke zastavil. Otočil sa a zahľadel sa na Karolínku. Akoby premýšľal, prečo je taká smutná. Pozrel sa za seba, ako sa pred ním rozprestiera nový život vo voľnej prírode. A potom sa pozrel späť na dievčatko, ktoré sa o neho tak pekne staralo. A v tej chvíli sa rozbehol. Teda on si myslel, že beží, ale len sa pomaly plazil. Ale kam? Naspäť ku Karolínke. Vysúkal sa jej na ruku a pohodlne sa uvelebil. Chcel jej ukázať, že ju nechce opustiť. Mamička aj Karolínka uprene naňho hľadeli a nechápali to. Dievčatko si ale utieralo slzy radosti.

„Mami, mami, on chce zostať u nás. To znamená, že sa mal u nás dobre a že sa mu u nás páči,“ vykríkla nadšene Karolínka. „Asi áno, dievčatko, asi máš pravdu. To je odmena za to, že si sa zaujímala, čo je pre neho najlepšie, a starala si sa, aby to tak mal. Necháme si ho,“ usmiala sa mamička. Obe si potom s radosťou niesli debničku aj so slimákom domov. A Karolínka bola veľmi rada, že si dala tú prácu a všetko si vyčítala, aby sa mal slimáčik u nich čo najlepšie. Oplatilo sa jej to.

4.1/5 - (7 votes)

2 komentáre

  1. Rozprávky s chybami, niekedy nezrozumiteľné, pointa sa často stráca. Rozprávky píše AI alebo sú slohovými prácami žiaka na ZŠ?

    1. Vďaka za komentár, no AI by tam nerobila chyby. 😁 Dobrovoľníci na korektúry sú vítaní. 🥰

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *