Milé detičky, určite si spomínate na skromného mladého kováča Mareka, ktorý býval v malej chalúpke neďaleko dedinky v ktorej pracoval. Po ceste do kováčskej dielne však natrafil na chudobného starca, ktorému nezištne pomohol a ponúkol mu kúsok chleba a trochu vody. Starec mu vtedy povedal, že jeho štedrosť bude odmenená. A tak sa aj stalo.
Marek v ten deň v práci nevedel ukuť správnu sekeru. Nepodarenú sekeru si zobral domov a tá sekera sa razom premenila na čarovný meč s nápisom: „Tvoja štedrosť bude odmenená!“ A práve tie slová mu povedal tej tajomný starec, ktorému pomohol. A dnes sa dozvieme čo Marek s mečom urobil a ako jeho príbeh ďalej pokračuje…
Marek obdivoval kúzlo, z ktorého sa nepodarená sekera premenila na veľký strieborný meč. Položil meč na stôl, najedol sa a uložil sa do perín na teplej peci. Na druhý deň ráno sa opäť vybral mladý chlapec do kováčskej dielne. Niečo mu však povedalo, že si má zo sebou zobrať i čarovný meč. Ten si pripevnil na ošúchaný opasok. Ako tak kráčal lesom, zrazu začul veľký krik. Marek sa rozbehol smerom k dedinke a hradu, aby zistil čo sa deje. Ako prišiel do dediny, neveril vlastným očiam. Niektoré domy boli v plameňoch, dedinčania behali po okolí a kričal o pomoc. Marek sa pozrel hore a neveril tomu, čo práve vidí. V oblakoch, nad hradbami a domami krúžil veľký drak, ktorý chrlil oheň. Marek sa rozbehol pomedzi dav ľudí, ktorí utekali pred hrozivým drakom.
„Pomóc je tu drak!“ volali dedinčania o pomóc a utekali čo im len nohy stačili. Hradby strážili rytieri, ktorý sa snažili draka odplašiť šípmi či delami, avšak neúspešne. Drak sa všetkým šikovne v oblakoch vyhol. Marek vedel, že musí niečo urobiť. Musí ľudom predsa nejako pomôcť. Mal dobré srdce, to už predsa dávno vieme. Marek sa rozutekal ku hradbám, nad ktorými drak práve krúžil. Chlapec sa šikovne vyštveral na najvyššiu vežu, ani nechápal odkiaľ takú odvahu a obratnosť v sebe nabral, no mal pocit, že práve meč v ňom tú odvahu prebudil.
Chlapec vyliezol na strechu a zvolal: „No poď, ja sa ťa nebojím!“ povedal Marek a vytasil svoj čarovný meč. Veľký zelený drak si chlapca všimol a priletel bližšie. Už-už išiel chrliť zo svojej veľkej papuľe oheň, keď chlapec vyskočil zo strechy veže, a skočil drakovi rovno na chrbát. Drak nechápal čo sa deje a snažil sa chlapca zo seba striasť, no Marek sa ho pevne držal. V tom, Marek vytasil svoj veľký čarovný meč a bodol zlého draka nie raz, ale dvakrát priamo do šupinatého zelného chrbta. Drak zvreskol od bolesti a spolu s Marekom, leteli ku dnu.
Drak dopadol priamo na nádvorie kráľovstva spolu s Marekom na chrbte, ktorý sa ho pevne držal. Chlapec zoskočil z draka, keď sa okolo mŕtveho draka razom nahrnula celá dedina, rytieri, dokonca i samotný kráľ. Všetci sa radovali a začali Marekovi tlieskať. Marek nerozumel odkiaľ v sebe toľkú odvahu nabral, no bol rád, že zachránil svoju dedinu pred hroznou skazou. Všetci sa radovali, i keď nechápali, že práve taký jednoduchý chlapec ako je Marek, ktorý sa živí ako kováč, ich zachránil.
„Ďakujeme za záchranu mladý muž. Takéhoto rytiera, by som vo svojom hrade veľmi rád mal. Pridáš sa k mojej čestnej stráži?“ spýtal sa mladého muža kráľ Rudolf a poškrabal sa na svojej dlhej bielej brade. Marek sa postavil, vzorne sa uklonil pred kráľom a ponuku rád prijal. Potom ho kráľ rovno na nádvorí, pred očami všetkých pasoval za rytiera.
Od toho dňa sa chlapcov život zmenil. Žil na zámku po boku kráľa, ktorého verne strážil. V dielni už nerobil a veru núdzu o mince, vodu či chlieb už viac nemal. Marek si však uvedomil, že práve jeho štedrosť ho zaviedla až sem.. možno keby vtedy nepomohol starcovi, ktorý ho na oplátku odmenil čarovným mečom, neskolil by draka, a nebol by tam, kde je práve teraz. Bol rád, že ma prácu a akú má, bol rád rytierom a verne kráľovstvo chránil. A preto vieme milé deti, že práve dobré srdce a pomoc druhým sa skutočne vypláca.
