Kováč Marek

Za horami, za dolami, keď ešte v našom svete vládli králi, kúzla či čarovné tvory, bola raz jedna drevená chalupa, v ktorej žil mladý chlapec menom Marek. Chlapček žil vo svojom domčeku sám, jeho maminka totiž pred pár rokmi zomrela. No Marek mal však úctyhodné zamestnanie. Pracoval ako kováč v dielni v blízkej dedinke. 

V jedno ráno, Marek kráčal po čistinke smerom do dediny do svojej kováčskej dielničky, keď pri čistinke natrafil na starca, ktorý práve pil vodu zo zeléno jazierka. „Nepite tú vodu z jazera pane, ja Vám dám, môžem Vám ponúknuť trochu vody pane?“ spýtal sa Marek slušne starca. Bol dobre vychovaný. Starec bol veľmi starý, opieral sa o paličku a vyzeral, že toho moc nemal. Marek síce pracoval ako kováč, no halierov či jedla veľa nazvyš nemal. Marek sa neštítil, otvoril svoj batôžtek, vybral krčah vody a podal ho staršiemu pánovi. 

„Jój, to si nemusel mladý muž, máš dobré srdce, ďakujem.“ povedal starec a z chuti sa napil čistej studenej vody. Marek sa ešte pohrabal ešte vo svojom batohu, odlomil kúsok z chleba, ktorý mal prichystaný na celý deň práce a štedro podal kúsok chleba starcovi. Starec bol dojatý, zobral si kúsok chleba a bol vďačný ako mu mladý muž nezištne pomohol. „Tvoja štedrosť bude odmenená!“ povedal starší pán, ešte raz chlapcovi poďakoval a stratil sa v lese. 

Marek bol rád, že mu pomohol, i keď nevedel, čo tým starec myslel. Zobral batôžtek a vydal sa do práce. Vedel síce, že mu už moc jedla či vody na deň v dielni nezostalo. Marek prešiel hustým borovicovým lesom a zubaté slnko už bolo vysoko na obzore, keď vchádzal do dediny. Vošiel do dediny a namieril si to rovno do kováčskej dielne. Nad dedinou sa týčil veľký hrad v ktorom žil starý, no dobrý kráľ Rudolf. Marek otvoril dielnu, obliekol si zásteru a pustil sa ukuť sekeru, čo mu nakázal hlavný kováč, majster svojej dielne. 

Ako ju tak Marek kul, všimol si, že niečo na tej sekere nie je v poriadku. Kul ju a kul, no sekera stále nemala ten správny tvar. „Čo je toto za robotu? Táto sekera má ísť do kráľovstva! Nemôže takto vyzerať!“ skríkol na neho majster, keď videl ako sa Marekovi nedarí sekeru ukuť. Chlapec teda nevydarenú sekeru položil bokom a pustil sa ukuť ďalšiu. Tá už však mala správny tvar. Celý deň potom chlapec pokračoval vo svojej kováčskej práci. Keď slnko zapadlo za hradby, chlapcova šichta v práci skončila. 

„Tú nevydarenú sekeru si môžeš zobrať, tá už nemá žiaden účel!“ povedal mu majster keď chlapec odchádzal domov. Marek prešiel hustým lesom a vošiel do svojej malej chalúpky. Na stôl si vyložil batôžtek, v ktorom hľadal kúsok chleba na večeru. Keď si všimol, že sa v batohu niečo zablýskalo. Vybral z batohu sekeru, ktorá sa razom premenila na veľký nablýskaný strieborný meč, na ktorom bolo napísané: „Tvoja štedrosť a bude odmenená!“ 

To sú mi ale čary! ..pomyslel si chlapec. Vtedy mu došlo, že to je práve to, čo mu starec, ktorému pomohol pri čistinke, povedal. A ako pokračoval príbeh o kováčovi Marekovi? Čo mu kúzelný meč priniesol? To sa milé deti dozvieme v ďalšej časti.