Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden kráľ, ktorý bol ale veľmi nešťastný. Jeho syn, princ už bol vo vojne desiaty rok a stále sa nevracal. Chránil hranice kráľovstva. Kráľ však videl, že mu sily ubúdajú. Starol a nemal nikoho, kto by mu pomáhal s vládou v kráľovstve.
Okrem toho sa obával toho, že má okolo seba falošných ľudí, ktorí mu chcú len ublížiť. Zdalo sa mu, že radcovia rozhadzujú jeho majetok, míňajú jeho peniaze.
Obával sa, že po jeho smrti, ktorá sa blížila, ho načisto pripravia o všetko a jeho syn už nebude mať čomu vládnuť. Zobral teda kľúč od komnaty, v ktorej boli uložené kráľovské poklady a zakopal ho.
Potom si ľahol do postele, napísal list a zomrel. Keď sa princ dozvedel, že kráľ je mŕtvy, zanechal vojnu a vrátil sa domov. Bol pripravený vládnuť kráľovstvu, no miesto kľúčov od komnaty s pokladmi našiel len list, v ktorom bola napísaná len jedna veta: Je to tam, kde si bol prvýkrát silnejší ako ja. Princ pochopil, bola to hádanka! A iba ak ju rozlúšti, len vtedy sa dostane k pokladu!
Kráľ bol veru rozumný človek a nechcel, aby sa k pokladu dostal niekto iný. Napríklad zlí radcovia. Princ rozmýšľal celé dni a noci. Spomínal na chvíľky, ktoré trávil so svojim milovaným otcom a snažil sa pochopiť, o čom vravela hádanka! A tu na to prišiel!
Mohol mať vtedy desať rokov, keď si s otcom dali preteky o to, kto bude na koni skôr pri veľkom dube. Princ vtedy kráľa prvýkrát porazil a bol rýchlejší! Kľúče budú zakopané veru tam! Princ vykopal kľúče, stal sa kráľom a vládol dlho a dobre.
