Kde bolo tam bolo, bol raz jedno kučeravé dievčatko menom Mia. Malá Mia žila so svojimi rodičmi na farme plnej všelijakých zvieratiek. Rada sa starala o prasiatka, kravičky, ale najviac milovala svojho psíka Dobríka.
Mia bola poslušné dievčatko a svojim rodičom vždy na farme pomáhala, avšak jediné čo nemala rada, bolo umývanie si zúbkov. Maminka si už nevedela dať s Miou rady. Každé ráno pred odchodom do školy, dievčatko bojovalo s kefkou a pastou. Boli aj dni, kedy Mia maminku zaklamala a zúbky si neumyla. A klamať sa predsa nesmie! Aby sme mali zdravé a biele pekné zúbky, musíme si ich poriadne umývať, každý deň, hovorila Mii stále jej mamina. Mia si však nedala povedať. Zubná kefka, proste nebola jej kamarátka! Dievčatko nechápalo, prečo si musíme každé ráno a večer umývať poriadne zúbky a nemôžeme papať toľko sladkostí.
V jeden deň po škole, keď si Mia spravila všetky domáce úlohy ako veľká prváčka, išla papať večeru. Na večeru jej maminka spravila jej obľúbenú krupicovú kašičku s jabĺčkom. Keď v tom sa to stalo! Mii sa začal kývať jej prvý mliečny zúbok. Mia zahryzla do jabĺčka po druhýkrát a zúbok jej hneď vypadol, a ani to nebolelo! ,,Vidíš, nebolelo to preto, že aj keď nechceš, občas si tie zúbky predsa len umyješ!“ povedala jej pekne maminka a pohladila dievčatko po vláskoch. Avšak Mia na to rýchlo zabudla a večer sa maminka opäť snažila Mii vysvetliť, aké je dôležité si umývať zúbky a snažila sa jej s tou neposlušnou kefkou pomôcť. Mia sa však opäť bránila a umývanie zúbkov veľmi odflákla. ,,Odlož si vypadnutý zúbok pod vankúš, a keď si budeš naďalej každé ráno a večer poriadne umývať zúbky, a nebudeš bojovať s kefkou, príde ťa pozrieť zúbková víla!“ povedala Mii maminka. Mia si poslušne odložila svoj mliečny vypadnutý zúbok pod vankúšik, zakryla seba i svojho psíka Dobríka pod perinu a čakala kým príde čarovná zúbková víla po jej zúbok. Mia čakala a čakala, no čarovná víla stále neprichádzala. Vyskočila preto na nôžky, vykukla z okna, kde sa na ňu len pozreli jej malé prasiatka z dvora, no víla stále nikde!
Smutná Mia si opäť ľahla do postele, zakryla seba i svojho psíka a už, už skoro zaspinkala, keď v tom započula šuchot krídel. Otvorila svoje modré očká, avšak nevidela vo svojej izbičke nikoho, stále však počula tichý trepot krídel. ,,Ukážem sa ti až vtedy, keď budeš poslúchať svoju maminku a začneš si poctivo umývať svoje zúbky ráno i večer!“ ozval sa hlas niekde z jej ružovej izbičky, ktorá bola osvetlená len svetlom mesiačika. Mia však nikoho nevidela. ,,Budem, budem sľubujem, len sa mi prosím ukáž!“ povedala Mia, no bola taká unavená, že pomaly zaspinkávala.
Dodržalo však svoj sľub malé kučeravé dievčatko? Uvidela čarovnú zúbkovú vílu? To sa detičky, dozviete v ďalšom pokračovaní rozprávky o Mii.
