Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden mladý kráľovský pár. Kráľ s kráľovnou žili spolu šťastne a vychovávali mladého princa. Ten bol pekný, bystrý, odvážny. A bol aj veľmi neposedný.
Jedného dňa sa vyškriabal na kráľovské hradby a prechádzal sa po nich. Noha sa mu však šmykla a on zletel dole z hradieb. A hoci mu zachránili život, noha, na ktorú spadol, bola zlomená. Princ celé dni plakal od bolesti! Nič mu nepomáhalo. Ani tí najlepší doktori mu nevedeli pomôcť. Kosť sa síce zrástla, ale asi zle. Darmo mu podávali všelijaké lieky, bylinky i zábaly. Nič nepomáhalo. Raz sa kráľ dopočul o výbornom liečiteľovi, ktorý dokázal naprávať aj zlomené kosti.
Rozhodli sa teda, že princa k nemu zavezú. Usadili ho do koča a vydali sa na cestu. Tá cesta nebola veľmi dobrá. Všade boli samé močiare! Kone sa potkli a kočiar sa prevrátil. Všetci – kráľ, kráľovná aj princ sa ocitli v močiari. „Neboj synček! Zachránim ťa! Vydrž!“ kričal kráľ. Na jeho prekvapenie však princ neplakal. „Oci, oci! Noha ma už nebolí! To bahno mi pomáha!“
Všetci boli prekvapení, ale bolo to tak. Bahno a voda prinášala princovi úľavu. K liečiteľovi už nešli. Otočili sa a vrátili sa na hrad. Kráľ však už o pár hodín poslal ďalší voz s kaďami, aby priviezli bahno na hrad. Princ si v ňom máčal zlomenú nohu a noha sa celkom vyliečila.
Ako vďaku za synovo uzdravenie dal kráľ na mieste močiarov postaviť kúpele, aby sa tam mohli chodiť liečiť i iní chorí ľudia.
Strasne kratke.?