Magický ostrov

Blízko nás uprostred veľkého oceánu sa nachádza malý ostrov. Volá sa Magický ostrov. Má mimoriadnu silu. Dokáže rozoznať, aký je človek v skutočnosti. Či má dobré alebo zlé srdce. Vždy, keď niekto stroskotá na mori a dopláva na tento ostrov, zažije zvláštne veci.

Kedysi dávno bol na mori námorník menom Oliver. Bol dobrým námorníkom a vedel dobre riadiť loď. Nečakane ho však zastihla obrovská búrka. Nedokázal kormidlovať a udržať loď na hladine vo veľkých vlnách. Nakoniec sa potopila a on sa v záchrannom člne doplavil na čarovný ostrov. Nevedel, kde je, a bol príliš unavený, takže zaspal na brehu. Prebudilo ho nejaké štuchnutie.

Keď otvoril oči, okolo neho bolo niekoľko krásnych opíc. Všetky boli chlpaté, mali biele roztomilé tváre a dlhé chvosty. Na prvý pohľad bolo vidieť, že sú priateľské. Skákali okolo neho a vyzývali ho, aby vstal. Bol veľmi slabý a hladný, preto ho niektoré opice podopierali a niektoré mu dávali jesť banány. Viedli ho stále ďalej a ďalej do stredu ostrova. Nakoniec prišli k veľkému vodopádu. Oliver sa stále obzeral okolo seba a nevedel, čo má ďalej robiť alebo kam ísť. Opice začali okolo neho skákať a tancovať. Stromy a kvety sa začali ohýbať a nakláňať, začal fúkať vietor a námorník počul vo vetre hlas. „Naša drahá voda, ukáž nám, čo si pred nami skryla. Vedzte, aký je to človek, ak sa mu srdce správne chveje.“ Bol to varovný hlas ostrova. Zrazu sa začala triasť zem, vodopád sa otvoril a opice začali skákať a kričať. Oliver sa bál. Vedel, že ostrov chce, aby išiel do otvoreného vodopádu. Ale čo potom? Ako sa dostane von?

Nadýchol sa, nabral odvahu a pomaly vošiel dnu. Po chrbte mu prebehol mráz. Tušil však, že ostrov je spravodlivý a jeho moc je silná. Ostrov  uvidí, že je dobrý človek. Keď vstúpil do otvoreného vodopádu, ocitol sa v jaskyni. Bola zima a okolo neho lietali zvláštne dúhové svetlá. Oliver si kľakol a zozbieral posledné kúsky odvahy. „Ostrov čarovný a vzácny, prosím, preskúmaj ma v tejto chvíli a ukáž mi cestu k môjmu cieľu. Prosím, nechaj ma ísť domov, pokorne ťa o to prosím, a vkladám svoj život do tvojich rúk.“ Svetlá obklopili Olivera a zahalili ho do svojej žiary.

Cítil, ako ho skúma magická sila ostrova, ako zisťuje, aký Oliver naozaj je. Po chvíli svetlá uvoľnili Olivera a vytvorili na stenách jaskyne šípku. Ukázala mu, kadiaľ sa má vrátiť domov. Námorník kráčal pomaly a celé telo mu prenikal zvláštny teplý pocit. Bol rád, že magický ostrov uznal, že Oliver je dobrý človek.

S úsmevom opustil čarovný ostrov a z diaľky zamával opiciam. Vedel, že mu to nikto neuverí, ale vedel aj to, že na takýto zážitok nikdy nezabudne.

4.1/5 - (13 votes)

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.