Ďaleko za našou dedinou sa nachádzala dostihová dráha. Každý rok sa tam konali automobilové preteky. Boli tam jedny z najlepších pretekárskych áut, aké ste kedy videli. Ich rýchlosť bola neuveriteľná. Vždy sa tam prišlo pozrieť veľa ľudí. Všetci sledujú a povzbudzujú svojich favoritov. V blízkosti pretekárskej dráhy sa nachádzali aj iné ako pretekárske vozidlá. Stálo tam menšie hasičské auto a sanitka. Hasičské auto však malo príliš veľkú smolu.
Vždy tam stálo a sledovalo, ako rýchlo dokážu pretekárske autá jazdiť, ako skvele dokážu zatáčať v rýchlosti a ako ich všetci chvália a gratulujú im, keď vyhrajú. Bolo mu ľúto, že to nikdy nezažije. A tak stálo na svojom mieste, sledovalo pretekárov a bolo smutný. Jedného dňa sa však stalo niečo, čo zmenilo jeho názor.
V jedno sobotné ráno boli naplánované preteky. Všetci ľudia sedeli na svojich miestach a netrpezlivo čakali, kým sa všetko začne. Na štartovej čiare stálo sedem áut a z ich výfukov sa už valil dym. Všetky autá sledovali, kedy sa pohne štartová vlajka, aby mohli vyraziť.
A potom to prišlo. Zaznela štartovacia pištoľ, vlajka zaviala vo vzduchu a začalo sa. Autá sa rozbehli rýchlosťou blesku. Išli tak rýchlo, akoby ľudia namiesto nich videli len tieň. Niekoľko zákrut zvládli bez problémov, ale potom prišla tá najťažšia. Ostrá ľavotočivá zákruta, v ktorej musí každé auto venovať pozornosť každému detailu svojej jazdy. Stačí trochu väčší náklon a môže sa dostať do šmyku.
Päť áut sa dostalo do zákruty, ale šieste auto v poradí sa začalo otáčať. Jazdilo po oboch stranách trate a bolo úplne neovládateľné. Keď sa vymklo spod kontroly, narazilo aj do siedmeho auta. Obe autá sa prevrátili na strechu a začali horieť. Diváci spanikárili a megafón sa rozozvučal: „Hasičské auto na dráhu, hasičské auto na dráhu, rýchlo!“ Keď to hasičské auto počulo, okamžite vyrazilo. Hneď ako sa dostal k požiaru auta, začal všetko hasiť. Voda striekla na všetky strany a plamene sa pomaly zmenšovali. Požiar bol za niekoľko okamihov uhasený a autá, hoci zničené, sa podarilo zachrániť. Všetci boli radi, že sa nikomu z divákov nič nestalo, a to všetko vďaka hasičskému autu. Z megafónu tentoraz zaznelo: „Nech žije hasičské auto!“
V tento deň sa namiesto medailí udeľovali iné ocenenia. Hasičské auto dostalo diplom za odvahu, statočnosť a spoľahlivosť. Všetci na to boli hrdí. A po prvýkrát sa hasičské auto cítilo lepšie, ako keby to bolo pretekárske auto. Uvedomila si, že aj ono je dôležité. A hoci nedokáže jazdiť tak rýchlo ako pretekárske auto, dokáže robiť iné dôležité veci.
