Miška chodila do 8.C. Blížil sa Halloween a pani učiteľka vyhlásila súťaž o najkrajšiu vyrezávanú tekvicu. Deti si mali v piatok doniesť tekvice a spoločne s rodičmi ju v škole po vyučovaní vyrezať. Miška sa veľmi tešila, lebo to bola jedna z mála príležitosti, keď ocko a mama nebudú v práci a budú spoločne tráviť čas. Otec už v pondelok kúpil nádhernú tekvicu a odložil ju do pivnice, kde mala tekvica počkať do piatku.
Miška sa už nevedela dočkať! Dokonca úplne zabudla na to, že má k ním prísť starká z Oravy. Vo štvrtok ráno odišla do školy, potom išla na výtvarný krúžok, potom na basketbal a potom, unavená a znechutená z celého namáhavého dňa, prišla domov.
„Och chúďatko,“ poľutovala ju stará mama pri príchode domov, „ako vás len v tej škole mordujú, ani chvíľku odpočinku. Ale neboj sa, navarila som ti skvelú tekvicovú polievku!“ Miška vyvalila oči: „Čo si navarila?“ „Tekvicovú polievku!“ zopakovala babka spokojne. „Tekvicovú polievku z mojej tekvice?“ zvrieskla Miška. „Neviem, či je tvoja. Bola v pivnici. Bola by škoda, keby tam len tak zhnila. Veď tvoja mama takú dobrú polievku navariť nevie.“
Miška sa nahnevala. A tak veľmi sa nahnevala, až sa rozplakala. Potom prišla domov mama a vysvetlila starkej, že Miška mala tekvicu nachystanú do školy. Nič sa nedalo robiť. Tekvica nie je, vyrezávať sa nebude. To si aspoň myslela Miška.
Aké však bolo jej prekvapenie, keď po škole prišla mama, otec i starká a niesli tekvicu. Starká celý deň behala po obchodoch a zháňala ju. Aj keď nechápala, polievka z tekvice je určite lepšia a určite užitočnejšia ako nejaká vyrezávaná tekvica.
