Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden čudný kráľ. Prečo čudný? No lebo mal čudnú záľubu. Nie, nie! Nemal rád poľovačky ani cestovanie, nezbieral šperky a nevenoval sa koňom tak, ako to robia ostatní králi. Tento kráľ veľmi rád piekol.
Vždy keď mal voľnú chvíľu, bol v kuchyni a spolu s ostatnými kuchármi piekol zákusky od výmyslu sveta. Kráľovná, princ, radcovia, ale aj celé kráľovstvo s nedôverou sledovalo, ako sa kráľ nevenoval kráľovstvu ale kuchyni. Kuchyňa bolo jeho kráľovstvo. Raz dostal kráľ pozvánku na festival koláčov. Chystal sa tam ísť, aj keď kráľovná nesúhlasila. „ Nechoď tam! Môže to byť susedný kráľ Valislav! Vieš, že ťa chce chytiť a uväzniť, aby si mohol zobrať naše kráľovstvo!“ Kráľ ju však nepočúval! Na festivale koláčov jednoducho musí byť! Koľko veľa nových receptov získa! Cestou na festival ho však zastavil iný koč. Vojaci v ňom ho prinútili presadnúť si do ich kočiara. „Ale páni! Ja sa ponáhľam na festival koláčov! Idem sa učiť nové recepty!“ Vojaci síce povedali, že ho tam vezmú a kráľ sa uspokojil, no neskôr, keď ho zavreli do väzenia zistil, že ho oklamali! Kvôli nejakým koláčom opustil kráľovstvo! Bohvie čo bude s kráľovnou a jeho synom. Valislav určite obsadí celé kráľovstvo a zoberie mu korunu! Kráľ sa však mýlil. O dva dni neskôr ho prišiel zachrániť jeho syn. To bolo radosti! Kráľ si vtedy uvedomil, že sa musí vzdať kraľovania a prenechať korunu synovi, ktorý sa o kráľovstvo bude starať lepšie. A čo robil kráľ, keď prestal kraľovať? No piekol! Celé dni! Všetci jeho poddaní sa napchávali koláčmi a mali doslova sladký život!
