O skamenenom Jurkovi

Za dedinou na lúke pásol Jurko ovečky. Teda ovečky sa pásli a Jurko oddychoval. Ľahol si k studničke a oddychoval. Keď mu bolo horúco, nabral si zo studničky vodičky a napil sa. A veru horúco bolo, pretože slnko hrialo riadne a tieňa nebolo. Zrazu k nemu pristúpil starec. Bol oblečený v roztrhaných šatách, tvár mal zohavenú a podopieral sa barlami. Jurko sa až zľakol.

O skamenenom Jurkovi
O skamenenom Jurkovi

„Čo tu chceš, ohava akási?“ 

„Dlho som na cestách, unavený som… A slnko tak veľmi svieti… Napil by som sa vody!“

„Tak si hľadaj!“ odvrkol Jurko.

„Ale veď tu hneď, tu je studňa!“

„To je moja studňa! Ja z nej pijem!“

Starec sa začudoval. „Tvoja studňa? Ty si ju vykopal? Ty si našiel vodu?“

„Studňu som nevykopal a vodu som síce nenašiel, ale aj tak! Ja z nej pijem a moja je!“

„Ale…“ Jurko vytrhol starcovi krčah z ruky a hodil ho na zem. Ten sa rozbil na maličké kúsky.

Nahnevaný starec sa zahnal na Jurka a vyriekol: „Bodaj by si za svoju pýchu skamenel!“

 A v tom momente Jurko naozaj skamenel a odvtedy je pri studničke socha chlapca, ako varovanie pre nás všetkých, aby sme neboli pyšní.

4.4/5 - (43 votes)

2 komentáre

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *