Kde bolo tam bolo, za hustým lesom a farebnými lúkami, týčil sa zámok. A v tom zámku žila krásna princezná menom Amélia. Hnedovláska princeznička bola veľmi zvedavá. Zaujímalo ju všetko, avšak v ničom sa jej moc nedarilo. Aj ona chcela byť nápomocná a šikovná ako pravá princezná či talentovaná ako jej brat.
No našej princezničke nešiel ani spev ba dokonca ani tanec nebol ten pravý pre ňu. Preto sa rozhodla, že nájde to, v čom je dobrá. Princezná si obliekla svoje krásne ružové šaty a vydala sa do kráľovskej kuchyne. Každá žena predsa vie piecť, nemôže to byť také ťažké, hovorila si. Kráľovský pekár jej dal na začiatok ľahkú úlohu, a to zamiešať cesto na koláč pre celú kráľovskú rodinu. Ako tak Amélia miešala a miešala, začala okolo nej bzučať včielka a Améliu to tak rozrušilo, že nedopatrením na seba a na zem celé cesto vyliala. A bolo po koláči! A mladá princeznička bola celá od cesta a múky. Pekár sa nahneval a princeznú hneď z kuchyne vyhnal. Radšej pečenie prenechá odborníkom, povedala si.
Princezná sa však nevzdávala, oprášila sa a vydala sa hľadať ďalej. Tentokrát zavítala do telocvične, kde jej brat akurát šermoval. Bol veľmi šikovný a s mečom to skutočne vedel, nejedného draka by skolil. ,,Will! Musíš ma naučiť šermovať!“ povedala bratovi odhodlane princezná. Princ sa zasmial, ale rozhodol sa, že svojej malej sestre pomôže. Princezná sa prezliekla do zbroje a brat jej ukázal ako má držať meč. Ako tak sa princeznej podarilo párkrát zahnať mečom, a meč zrazu letel a letel až skončil v obraze samotného kráľa. Zapichol sa tam ako špáradlo. ,,Joj, tak to som nechcela, toto asi nebude nič pre mňa,“ zachichtoala sa princezná a rýchlo sa vyzliekala z úboru. Meče a boj, to veru asi nebude nič pre našu krásnu princeznú.
Princezná zostala zúfala, potulovala sa po zámku a nevedela čo ďalej. Pekár vie piecť, princ vie bojovať a jej otec kráľ vie vládnuť.. a čo ona? Ako sa tak prechádzala po zámku, začula krásny štebot vtáčikov. Rozhodla sa, že ich pohľadá. Ako tak kráčala hradným nádvorím vtáčikov stále nevidela. Prešla cez bránu zámku a dostala sa do malej dedinky, ktorá sídlila rovno pod ich zámkom. Poznala tú dedinku, občas si tam zašla so svojou gazdinou kúpiť látku na šaty pre krajčírku. Ako sa tak prechádzala po uliciach, všimla si chudobu, ktorá v dedine vládne. Niektorým sa darilo, v stánkoch veselo predávali ľudia svoj tovar, no iný sa len potulovali po uliciach a žobrali. Mrzelo ju to, no naša princezná však pokračovala a ďalej hľadala vtáčikov. Amélia zrazu zastala. Všimla si, že vtáčiky sedia na streche a veselo si štebocú.
Usmiala sa, avšak v tom si všimla, že pod tou strechou sedí na zemi ufúľaný chlapec a prosí o jedlo. ,,Ahoj ako sa voláš?“ prihovorila sa mu milo. Chlapček najskôr váhal, bál sa, no potom sa osmelil a predstavil sa jej ako Tomáš. Porozprával Amélií ako je veľmi hladný, no žobre hlavne preto, pretože chce zohnať aspoň kúsok chlebíka a krčah vody pre svoju malú sestričku. Princezná sa rozhodla, že mu pomôže.
A ako naša princeznička Amélia pomohla malému chlapčekovi v núdzi? Našla nakoniec svoj skutočný talent? To sa milé deti, dozvieme v ďalšej rozprávke.
Ďakujeme za tieto pekne rozprávky