Kde bolo tam bolo, bola raz jedna lúka na ktorej žil malý sivý zajačik. Nebol to však hocijaký zajačik, bol to kúzelný zajačik Ušiačik, ktorý mal veľmi dôležitú úlohu. Vždy pred sviatkami, pred Veľkou nocou, sa vybral do miest a dedín, kde po okolí poukladal svoje vyrobené veľkonočné vajíčka, aby ich mohli veselé detičky v tráve hľadať.
Jeho úlohou bolo vyrobiť, ozdobiť a rozdať vajíčka detičkám, aby im robili radosť a chránili ich počas celého roka. Keď sa blížila Veľká noc, maličký zajačik Ušiačik si veselo hopkal lúkou a zbieral jarné kvetinky, ktorými bude ozdobovať svoje veľkonočné vajíčka. ,,Hop sem, hop tam, spravím radosť detičkám, hop sem, hop tam!!“ veselo si pospevoval. Keď zajačik nazbieral dosť kvetiniek do svojho košíka, pohodlne sa usadil do voňavej trávy a svojimi kúzelnými labkami vyčaroval toľko vajíčok koľko len vedel. Potom vybral zo svojho košíka krásnu púpavu či tulipán, kvietky ktoré kvitnú na jar, a potrel nimi čarovné vajíčka.
,,Čo robíš?“ zoskočila zo stromu ryšavá veverička a zvedavo sa spýtala zajačika. ,,Zdobím vajíčka, ktoré potom schovám v tráve, aby ich detičky hľadali a objavili okrem polievačky aj iné čaro Veľkej noci,“ zdôveril sa jej zajačik Ušiačik a poškriabal sa za svojím veľkým sivým uškom. Veverička sa na neho usmiala a rozhodla sa, že pomôže zajačikovi ozdobovať vajíčka. Ako tak pekne ozdobovali, na lúku pri lese pomaly padala tma a zacítili jemný jarný vánok, ktorý ich pošteklil na ňufáčiku. Zajačik a veverička však naďalej ozdobovali, keďže Veľká noc bola už za rohom.
No v tom zrazu začuli tiché vrčanie. ,,Čo to bolo?“ spýtala sa vyľakane malá veverička. Ušiačik a veverička sa poobzerali po lúke a za stromy, no nikde nikoho nevideli. Keď v tom začuli opäť vrčanie. Tentokrát už bolo bližšie. ,,Vlllllk!“ skríkol Ušiačik, keď sa zrazu pred nimi zjavil veľký čierny vlk a vyceril na nich svoje biele tesáky. Zajačik vedel, žemusí ochrániť svoje veľkonočné vajíčka a nie len tie, ale aj svoju novú kamošku veveričku.
Vlk sa pomaly blížil k nim a už-už išiel po nich skočiť, keď zajačik vysoko vyskočil a začal do vlka hádzať svoje veľkonočné vajíčka. ,,Bež preč!“ zakričal, a rýchlo vyrábal čarovnými labkám nové, veľké vajíčka, ktoré hádzal priamo do vlka. Vlk sa tak vyplašil, že so stiahnutým chvostom bežal späť do lesa. ,,To bolo len tak , tak,“ povedala malá veverička a poďakovala sa Ušiačikovi za záchranu.
Na ďalší deň opäť zajačik vyrábal nové a nové vajíčka a spolu s novou kamarátkou veveričkou ich pekne ozdobovali jarnými kvietkami. Veľká noc už bola za rohom a zajačik Ušiačik má pred sebou veľmi dôležitú úlohu! A ako sa mu to podarilo? Spravil detičkám zajačik Ušiačik svojimi veľkonočnými vajíčkami radosť? To sa milé detičky dozvieme v druhej časti o zajačikovi Ušiačikovi.
Krasna rozpravka, dakujeme 😉 (Sofi 3,5 roka)