Bola jedna krásna lúka. Rástli tam kvety rôznych farieb a vôní. Tráva najzelenšia na svete. Každý list a každá rastlina, ktorá tam rástla, vyzerala ako z rozprávky.
Každý deň prichádzalo na túto lúku stádo oviec so svojím pastierom. Vychutnávali si dobrú trávu, odpočívali a vyhrievali sa na slnku. Bolo tam tu presne 100 oviec. Pastier, ktorý s nimi kráča, ich vždy počíta. Pred odchodom von a pred návratom domov. Pozná ich všetky. Všetci si myslia, že vyzerajú rovnako, ale pastier vie, ktorá je ktorá. Má ich rád a stará sa o ne, ako najlepšie vie.
Jedného dňa, keď sa vracal z lúky so svojimi ovcami, začal ich pred stodolou počítať a skončil pri čísle 99. Chýbala mu jedna. Opatrne ich všetky obišiel, prezeral si ich a premýšľal, ktorá z nich chýba. „Aha, správne. Najmenšia a najzvedavejšia. Tá malá čierna s bielymi nohami.“ Povedal .
Pozrel na oblohu a vyzeralo to, že sa čoskoro zotmie. Musel sa ponáhľať. Musel ju nájsť. Predtým, ako sa zotmelo. Zatvoril všetky ostatné ovce, aby boli v bezpečí, a vydal sa na cestu. Rozhliadal sa okolo seba, ale ovcu nikde nenašiel. Ani ju nepočul, ako ho volá. Začínal sa o ňu báť, ale bol príliš unavený, a tak si sadol pod skalu, položil si hlavu do dlaní a usilovne premýšľal, kde by ešte mohol hľadať. Keď v tej chvíli počul. „Bee, be, be.“ Obišiel skalu a na jej druhej strane stála jeho zatúlaná ovečka. Chuderka sa zamotala v kríkoch a nemohola sa dostať von. Bola taká unavená, hladná a vyčerpaná, že nemala silu ani chodiť. Pastier ju vyslobodil z kríka, opatrne si ju naložil na chrbát a niesol ju celú cestu.
Keď ich ovce uvideli, všetky sa veľmi potešili, že pastier našiel tú stratenú. Keď ju uložil do stajne, bol taký unavený, že si ľahol vedľa nej a zaspal. Spal medzi svojimi ovcami až do rána. Keď sa prebudil, bol prekvapený. Okolo seba mal pekné nadýchané seno, aby sa mu dobre spalo, a bol prikrytý vlnou z oviec, ktoré naposledy strihal.
Posadil sa. Pozrel sa na svoje ovce a spýtal sa: „Urobili ste to? Tak dobre ste sa o mňa včera postarali?“ Všetky ovce súhlasne odpovedali. Oceňovali pastierovu láskyplnú starostlivosť . A on to už tiež vedel.
Dodnes ich berie na tú najšťavnatejšiu lúku, aká existuje. Pretože vie, že keď sa on postará o nich, oni sa postarajú o neho.
