Existuje jedna krásna lúka. Rastú na nej kvety rôznych farieb a vôní. Tráva je najzelenšia na svete. Každý list a každá rastlina, ktorá tam rastie, vyzerá ako z rozprávky.
Každý deň prichádza na túto lúku stádo ovečiek so svojím pastierom. Vychutnávajú si dobrú trávu, odpočívajú a vyhrievajú sa na slnku. Ovečiek je presne 100. Pastier, ktorý s nimi chodí, ich vždy spočíta. Predtým, ako vyjdú von, a predtým, ako sa vrátia domov. Pozná ich všetky. Každý si myslí, že vyzerajú rovnako, ale pastier vie, ktorá je ktorá. Má ich veľmi rád a stará sa o ne, ako najlepšie vie.
Jedného dňa, keď sa vracal s ovečkami z lúky a začal ich pred stodolou počítať ,skončil pri čísle 99. Jedna mu chýbala. Opatrne ich všetky obišiel, pozeral sa na ne a rozmýšľal, ktorá z nich chýba. „No jasné!. Tá najmenšia a najzvedavejšia. Malá čierna s bielymi nohami.“ Povedal si pre seba.
Pozrel sa na oblohu a vyzeralo to, že sa čoskoro zotmie. Musel sa ponáhľať.Musel ju nájsť.Skôr ako sa zotmie.Zavrel všetky ostatné ovce, aby boli v bezpečí, a vydal sa na cestu. Obzeral sa všade dookola, ale ovečku nikde nemohol nájsť.Dokonca ju ani nepočul, ako ho volá.Začínal sa o ňu báť, ale už bol príliš unavený, a tak si sadol pod skalu, položil si hlavu do dlaní a usilovne premýšľal, kde by ešte mohol hľadať.Keď v tej chvíli počul.“Bee, be, be.“Obišiel skalu a na jej druhej strane stála jeho zatúlaná ovečka.Chúďatko, zamotala sa do kríkov a nemohla sa dostať von. Bola taká unavená, hladná a vyčerpaná, že nemala silu ani chodiť.Pastier ju vyslobodil z kríkov, opatrne si ju naložil na chrbát a celú cestu ju niesol.
Keď ich ovečky uvideli, všetky sa veľmi potešili, že pastier našiel tú stratenú.Keď ju uložil do maštale, bol taký unavený, že si ľahol vedľa nej a zaspal.Spal medzi svojimi ovečkami až do rána.Keď sa zobudil, bol prekvapený.Okolo seba mal pekné nadýchané seno, aby sa mu dobre spalo, a bol prikrytý vlnou z oviec, ktoré strihal naposledy. Posadil sa. Pozrel sa na svoje ovečky a spýtal sa: „To ste urobili vy? To ste sa vy o mňa včera v noci tak dobre postarali?“ „Bee, bee.“ Všetky ovce súhlasne odpovedali. Oceňovali pastierovu láskyplnú starostlivosť o ne. A on to už tiež vedel.
Dodnes ich vodí na tú najšťavnatejšiu lúku, ktorá tam stále existuje. Vie totiž, že keď sa on postará o ne, ony sa postarajú o neho.
