V celom meste šli už všetci dávno spať. Bola hlboká noc. Žiadne svetlá v oknách nesvietili. Na nebi sa len trblietali hviezdy a húpal sa mesiac. Ale predsa len bol niekto hore! Na vrchnom poschodí jedného domu v detskej izbičke. Kdeže deti, tie už dávno spali. Ten niekto stál pri okne izbičky a bdel. Plyšový medvedík.
Díval sa do diaľky cez okno a premýšľal, aké by to bolo, keby bol skutočným medveďom. Tak dlho nad tým premýšľal, tak veľmi sa to túžil dozvedieť, až sa rozhodol to zistiť práve dnes. Potichu otvoril okno, aby neprebudil deti, ktoré spali v izbičke, a vykĺzol von. Zoskočil na trávu, ktorá rástla okolo, a napochodoval si to rovno do lesa.
Keď tam prišiel, zavolal na všetky strany: „Haló, je tu nejaký medveď? Je tu vôbec niekto ? Haló!“ Všade obrovská tma. Zrazu medvedík začul, ako praskajú polená a ako sa kríky začínajú ohýbať. Akoby k nemu niekto prichádzal. V tej chvíli sa pred neho postavil obrovský medveď a nahnevane odfrkol: „Prečo nás budíš? Je hlboká noc a my zvieratá potrebujeme spať! Už takto nehulákaj!“ Medvedík sa zahanbil a snažil sa všetko vysvetliť: „Prepáč, ja som chcel len nájsť skutočného medveďa, ktorý by mi ukázal, ako sa žije v lese. Som len plyšový a veľmi rád by som bol tiež skutočný. Alebo by som si to aspoň chcel vyskúšať.“
Veľký medveď jeho ospravedlnenie prijal a vzal ho so sebou do svojho brlohu, aby tam s ním prespal. Celú noc sa plyšový medveď sťažoval, ako sa mu zle spí. Tu ho pichalo, tu ho tlačilo, tu ho hrýzlo. Nebolo to ako doma v mäkkej postieľke.
Skoro ráno vstal celý rozlámaný. Veľký medveď nemeškal a vzal malého plyšového medvedíka k rieke. „Musíš si chytiť rybu, nech máš čo jesť a nech máš silu,“ povedal a predviedol, ako na to. Plyšový medvedík sa ho márne snažil napodobniť. Labky sa mu natoľko namočili, až oťaželi. Nevedel ani zadržať dych, keď sa mal pre rybu ponoriť. Potom mu medveď ukázal, čo robiť ďalej. Celý deň sa trmácali lesom, zháňali si zásoby jedla a brúsili si pazúry o kmene stromov. Večer bol plyšový medvedík úplne unavený. Necítil labky, mal hlad, a predstava, že by mal zase spať v lese v brlohu, ho celkom vystrašila. Prial si byť zase plyšovým medvedíkom a spať pekne v teplej izbičke so svojimi deťmi, ktoré sa s ním pekne hrajú.
Veľmi poďakoval veľkému medveďovi za všetko, čo mu ukázal. Uznal, že to nemajú zvieratá v lese jednoduché a že každý má zostať tým, čím je. On sám rád bude zase len plyšovým medvedíkom.
A pretože bol naňho veľký medveď z lesa dobrý, sľúbil mu plyšový medvedík, že ho bude v lese navštevovať a bude sa mu snažiť aspoň v niečom pomôcť. A tak sa z malého domáceho plyšového medvedíka a veľkého medveďa z lesa stali nerozluční kamaráti.
