Adventná rozprávka 18. z 24
U Anjelky doma nastal Štedrý deň.
„Ty nebudeš raňajkovať?“ spýtal sa škriatok, celý sklamaný, že nemá komu ujedať cukrovinky z taniera.
„Nie. Hovorí sa, že kto vydrží až do večere, uvidí zlaté prasiatko.“
„Aha. Chápem. Z hladu človek môže vidieť veľa vecí.“
„Ale nie,“ usmiala sa Anjelka. „Je to taká tradícia. Aj stará mama to tak robí. Hovorí, že drží pôst. A deťom, aby to vydržali tiež, sľubujú, že uvidia prasiatko.“
„A ty už si nejaké videla?“
„Áno. Stará mama ho robila so zrkadlom na stenu. A jej mačka sa ho snažila chytiť. Bola to veľká zábava.“
„Tak ja to skúsim vydržať tiež,“ neochotne sa pridal škriatok. Bolo zjavné, že sa mu to vôbec nepáči. Zrazu sa však nahlas rozosmial.
„Čo je také smiešne?“ spýtala sa Anjelka.
„Ja to vydržím. Aspoň budem pri večeri viac jesť. Napchám sa, až mi budeš musieť kúpiť väčší kabát.“
