Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno mesto a v tom meste bývala Elenka. Elenka bola smutná, pretože sa do tohto mesta presťahovali len nedávno, a tak v ňom nemala žiadne kamarátky. Mala len malé mačiatko, ktoré jej darovala stará mama, keď sa sťahovali.
Elenka trávila všetok svoj čas s mačiatkom. Chodila s ním na prechádzky, čítala mu knižky, kŕmila ho. Raz sa vybrala s mamičkou a oteckom na prechádzku do lesa. Chvíľu niesla mačiatko na rukách, no potom ju už ruky boleli a tak mačiatko položila na zem, aby kráčalo za nimi. Po nejakom čase však začalo popŕchať. Malý dáždik sa zmenil na búrku a rodičia sa rozhodli okamžite bežať domov. Elenka však nikde nablízku nevidela svoje mačiatko. Darmo Elenka kričala, darmo behala kade-tade, mačiatka nebolo a dážď silnel. Museli odísť domov a mačiatko nechať stratené v lese.
Darmo ju rodičia utešovali, Elenka bola smutná. Mačiatka nebolo. A nebolo ho ani na druhý deň, keď sa vybrali do lesa, aby ho pohľadali. Jednoducho sa stratilo, zatúlalo. Elenka smútila. Všade po okolí vylepila plagáty, na ktorých bola veľká fotka malého strateného mačiatka. No dni plynuli a plynuli a nikto jej nedal vedieť, že by mačiatko niekde videl. Elenkini rodičia chceli svojej dcérke kúpiť novú mačičku, no Elenka nesúhlasila. Inú mačičku mať nechcela.
Až raz jednoho krásneho slnečného dňa zaklopalo na Elenkine dvere jedno malé dievčatko so svojou mamou. Elenka sa veľmi potešila. Dievčatko totiž prinieslo Elenke stratené mačiatko, ktoré našli na prechádzke v lese. Dievčatko si mačiatko vzalo domov a raz cestou do školy zahliadla vylepené plagáty. Hoci si mačiatko obľúbila, vedela, že patrí Elenke, a tak poprosila svoju mamičku, aby ho vrátili.
Elenka bola šťastná! Nielenže získala späť svoje milované zvieratko, ale našla aj novú kamarátku. Tak chodievali dievčatká spoločne na prechádzky, niekedy aj so svojimi mamičkami, no vždy s mačiatkom, z ktorého sa už stala veľká a pekná mačka. A dávali na ňu poriadne pozor. Nechceli aby sa zase stratila.
