Každý december organizovali myšky z domu číslo 23 predvianočné posedenie. Malo tomu byť aj tento rok, no myška, ktorá posedenie robila vo svojej diere, ochorela a odišla na liečenie do kúpeľov. Myška Hryzka, najmladšia z myšiek z domu číslo 23, sa teda rozhodla, že posedenie urobí tento rok ona. Zastrájala sa, že pečie taký skvelý koláč, že mu ani jedna myška neodolá.
Tak veľmi sa vychvaľovala, až začala ostatným myškám liezť na nervy. „No veď počkaj myška, nechváľ deň pred večerom a koláč pred tým, ako ho okoštujeme. Zapamätaj si, pýcha predchádza pád.“ No myška si nedala povedať. Vedela, že koláč bude dobrý. Vždy sa jej podaril. Vždy chutil skvelo.
V deň oslavy však myška zistila, že nemá doma cukor. Ako len napečie koláč bez cukru? Ach, jaj! Myška však nezúfala. Vedela, že v byte naproti býva milá stará pani, ktorá rada vypeká tiež. Isto má doma trošku cukru. Vbehne tam a odsype si na koláč. A tak aj urobila. Mala šťastie, stará pani nebola doma. Myška vyskočila na policu a šup hľadať cukor. Našla ho! Bola ho plná nádobka! Odsypala si troška do vrecúška a hybaj naspäť, rýchlo piecť.
Myška sa ponáhľala, a tak koláč ani nekoštovala, preto sa zľakla, keď sa jej kamarátkam, ostatným myškám, pri zahryznutí do koláča skrivila tvár. Myška odhryzla koláč a pochopila, koláč bol slaný! Namiesto cukru nabrala u starenky soľ. Myška sa rozplakala, no jej kamarátky ju utešovali. Koláč je predsa len dobrý a tá soľ… Pomýliť sa môže predsa každý!
