Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden výrobca klobúkov za ktorým prišiel istý čarodejník. Ten ho poprosil o to, aby mu vyrobil klobúk. Nie však taký obyčajný, ale taký čarovný. Klobučník sa ale bránil, že on vi vyrábať iba obyčajné klobúky, ktoré akurát zohrejú hlavu pred chladom. „ Nič to. Začarujem si ho sám. Len mi ho vyrob.“ A tak výrobca klobúkov vyrobil klobúk a čarodejník si ho začaroval.
Stačilo, aby si ho niekto nasadil na hlavu a v tom okamihu vedel na čo ľudia, s ktorými sa rozpráva, myslia. Čarodejník sa z tohto klobúka veľmi tešil a bol mu veľmi osožný. Raz sa vybral na schôdzu čarodejníkov a keď tam prišiel prikázali mu odložiť si klobúk. Vraj je neslušné, nosiť ho na hlave pri stole. Čarodejník sa najskôr bránil, no nakoniec si zložil klobúk. Bolo tam však veľmi veľa podobných klobúkov a čarovný klobúk sa zamiešal s ostatnými a stratil.
A tak putoval po svete a robil medzi ľuďmi zmätky. Človek, ktorý si ho nasadil hneď vedel, na čo myslia ľudia okolo neho. A nebolo to vždy príjemné. Niekedy to ľudí urazilo, niekedy sa nahnevali, alebo im potom bolo smutno. Dokonca kvôli nemu vznikla aj vojna. Istý rytier, ktorý ho mal na hlave zistil, že rytier z druhej krajiny si o ňom myslí samé zlé veci a tak mu vyhlásil vojnu.
Chýr o tomto klobúka sa šíril šioko-ďaleko a dopočul sa o ňom klobučník, ktorý ho vyrobil. Rozhodol sa, že tento klobúk robí na svete len zlo a treba ho zničiť. A tak sa vybral hľadať ho. Ukradol ho kráľovi, ku ktorému sa klobúk dostal a klobučník ho zničil.
Za toho kráľ uväznil do žalára. Klobučník však bol spokojný – klobúk už nikdy nebude prezrádzať cudzie myšlienky. To sa jednoducho nemá, nepatrí a spôsobuje to obrovské škody.
