Na kraji našej ulice stála škôlka. Chodili tam deti z celého mestečka. Tá škôlka vyzerala ako slniečko. Bola celá žltá. Mala modrú strechu ako nebo. V záhradke okolo nej boli kvety, mäkká vždy pokosená tráva a najlepšie drevené pieskovisko a preliezačky. Deti tam učili dve pani učiteľky.
Jedna mala čierne dlhé vlasy, bola menšia, štíhla, drobná a vždy chcela mať všetko usporiadané. Ale hlavne vedela nádherne hrať na klavíri. Volala sa Sisi. Druhej všetci hovorili Marki. Bola úplný opak. Mala krátke svetlé vlasy a bola vyššia a všetko robila len tak. Nepotrebovala žiadny poriadok. A tá zase vedela krásne spievať.
Sisi a Marki boli síce rozdielne, ale pretože každá bola iná a každá vedela niečo iné, tak sa krásne dopĺňali. Deti ich milovali. Všetky sa tešili každý deň do škôlky. Sisi a Marki robili všetko preto, aby deti boli spokojné a šťastné. Navyše to neboli len obyčajné učiteľky. Mali uspávacie čarovné kúzlo. To kúzlo vedeli len ony dve.
Vždy keď sa deti naobedovali a prezliekli do pyžamiek, Sisi si sadla ku klavíru a začala hrať. Marki medzi deťmi tancovala a spievala. Bola to ich kúzelná uspávanka.
„Než sa zatvoria vaše viečka, pohladkám vám vaše líčka. Zaspievam vám na dobrú noc, pošlem k vám rozprávkovú moc. Tak prajem vám pekný sen a potom nádherný celý deň. Perinky vás zakryjú a vaše učiteľky vás milujú.“
Hneď ako začali znieť prvé tóny na klavíri a Marki povedala prvé slová, kúzelná melódia sa rozohrala celou triedou. Zhasli svetlá, rolety sa spúšťali dole, po triede začali lietať farebné svetlušky a svietili nad postieľkami. Každá perinka sa zodvihla, našla si svoje dieťa a jemne ho začala popoháňať do postieľky. Medzi deťmi Marki pomaly poskakovala, spievala kúzelnú pieseň a každé dieťa pohladila po tvári. To okamžite zavrelo očká a nechalo si snívať tie najkrajšie sny, ktoré im pesnička prikúzlila. Bola to najlepšia časť dňa.
Po odpočinku deti vyskočili z postieľok a hrali sa so Sisi a Marki na všetko, čo ich napadlo.
Tá škôlka tam stojí stále. Zakaždým sa po obede zaťahujú rolety a ľudia čo idú okolo, počujú z diaľky kúzelnú pesničku na spanie. Sisi a Marki ju hrajú a spievajú každý deň.
Niektoré deti, čo do tej škôlky chodili, už vyrástli. Ale stále rady spomínajú na svoje výnimočné učiteľky.
Vďaka času a láske ktorý im venovali, z detí vyrástli skvelí dospelí.
Nezabudnime, že každá učiteľka aj rodič sa môže stať pre dieťa neobyčajným. Tak smelo do toho.
