Milé deti, poďte s nami do rozprávkových spomienok nasej babičky, kde vládol pokoj, šťastie a láska.
Koláča polovičku, srdiečko celé,
tak sa len dokáže priateľstvo vrelé!
Ako je krásne v nebíčku
V nebíčku je mnoho anjeličkov a sú tam aj veľké nebeské záhrady plné bielych ľalií. Anjelici majú prikázané, aby sa o ne starali a zalievali ich, aby ani jeden kvet nezvädol, pretože v každom kvete je ukryté bábätko. Keď ľalia otvorí svoj kalich, z toho krásneho bieleho kvetu vykukujú na anjelikov bábätká. Anjelici ich potom pozbierajú a ukazujú im, čo všetko v nebíčku majú: „Tu máme lampášiky a s nimi chodíme večer svietiť.“ Keď im všetko poukazujú, uložia ich do nebeských postieľok a tam čakajú na maskérňu. Anjelik si ich zavolá a maľuje ich, maľuje im červené líčka, modré očká, zlaté vlásky a ako to u detí býva, niektoré sa hanbí. Toho si anjeliček pritiahne ručičkami za líčka a hovorí: „Poď, Ty si ešte nebol,“ a dieťatku ostane na líčkach jamka. Niektoré ide dvakrát a tomu anjeliček povie: „Ty si už bol!“ Položí mu prštek na bradičku a takému bábätku ostane jamka na bradičke. To sa potom dieťatku aj hovorí, že bol dvakrát pre krásu. Keď sú už bábätká pekne namaľované, idú ku anjeličkovi, ktorý im prideľuje Anjela Strážneho. Potom čakajú na anjelička, ktorý má na starosti objednávky. A tento anjeliček posiela po slnečnom lúči maminkám bábätká rovno do náručia!
Ďaleko sa horami a lesmi je strieborné jazero. Uprostred tohto jazera stojí skala zo samého zlata a na tej skale sa k nebu vypína ružový zámok. V ňom býva víla Jar. Je tak krásna, že aj slniečko denne prichádza pokloniť sa jej. Hovorí sa o nej, že jej úsmev má čarovnú moc. Smutného rozosmeje, chorého uzdraví – veľká je jej moc!
Čítať ďalej →