To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Začínala sa škola. A tým končili nie len slnečné letné prázdniny plné zábavy, ale aj časy v škôlke malej Vilmy. Vilma bola veselé dievčatko, plné odvahy, no zo školy mala strach a bola smutná, že jej škôlka končí. Mala tam predsa veľa kamošiek a každý deň tam bola zábava.
Continue reading →
Bola raz jedna princezná menom Anabella. Princezná vyrástla na nádhernom zámku, ktorý sa týčil na kopci s výhľadom na celé kráľovstvo. Dedinčania, ľud kráľa Viktora, však opovrhoval kráľom i princeznou. Pravdou však bolo, že kráľ i princezná robili všetko pre to, aby si dôveru dedinčanov po jednej prehratej vojne opäť získali. Snažili sa ako vedeli, no dedinčania kráľovstvu neverili.
Continue reading →
Milé detičky, určite si spomínate na rozprávku o kúzelnom tekvicovom raji, kde žili jesenné víly. Jesenné víly sa vždy po lete prebúdzali a vykúkali zo svojich magických tekvicových domčekov. Mali veľmi dôležitú úlohu. Museli sa totiž postarať o to, aby po teplúčkom lete sfarbili svet farbami jesene. A to bolo aj úlohou víly Liany. Tá letela po tekvicovej krajinke, privítala sa po dlhom spánku so svojimi sestričkami vílami a vybrala sa do blízkeho mesta. V mestečku svojím kúzelným prútikom obliekla každý strom do farieb jesene a priviedla so sebou aj chladný vánok. Radovala sa so svojej úspešnej práce.
Continue reading →Bola raz jedna krajinka plná čarovných tekvíc. Najviac však prekvitala na jeseň. Po zvyšok roka v krajinke tekvíc všetko spalo. Všade po okolí ste mohli natrafiť na veľké či malé, žlté či oranžové tekvičky. Lúka plná tekvíc vyzerala ako z rozprávky.
Continue reading →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden malý hustý les, ktorý prekvital krásou počas celého roka. Každé ročné obdobie na ňom nechalo svoje čaro. Vždy krásne prekvital, v zime sa menil na bielu zasneženú krajinu a všetci v ňom boli šťastní. Najkrajší čas v tomto lese bol však práve na jeseň. Keď prvý chladný vetrík začal pofukovať po lese a lístie na stromoch sa začalo sfarbovať na rôzne odtiene červenej, oranžovej či žltej, malý les sa stal miestom s nesmiernou krásou. Ako keby ho sám maliar štetcom namaľoval.
Continue reading →V dávnych dobách vládla všade na svete chudoba. Dokonca aj v malej chalúpke pri lese, kde žil otecko so svojimi deťmi, Jankom a Marienkou. Spolu s nimi žila aj oteckova druhá žena, macocha, ktorá nemala deti veľmi rada.
Continue reading →V jednom jazierku žili žabí tatkovia a žabie maminky. A tí mali svoje žabie detičky. Pretože chceli, aby ich deti boli múdre, posielali ich do žabej školy. Žabia škola, to vám bolo miesto na hladine jazierka, kde sa husto rozrástlo lekno. Každá žabka si sadla na jeden list lekna a počúvala pani učiteľku.
Continue reading →Boli raz tri malé prasiatka, ktoré žili na lúke pri lese. Dlhý čas im bolo dobre a nič im nechýbalo. Až jedného dňa prišlo najmladšie prasiatko so zlou správou. Od múdrej sovy, ktorá vždy mala o všetkom prehľad, sa dozvedelo, že v okolí sa pohybuje vlk.
Continue reading →V jednom skromnom domčeku žila matka s dvoma dcérami. Holena bola jej vlastná a Maruška nevlastná. Holena sa k práci nemala, celé dni len leňošila a snívala o tom, ako si pre ňu príde bohatý ženích. Avšak Maruška, to bolo niečo iné. Všetku prácu v dome zastala a všetko jej išlo od ruky. Navyše každým dňom rástla do krásy. Až sa jej macocha dovtípila, že takto si žiadny ženích pre jej Holenu nepríde. Každý bude chcieť Marušku. Bude sa musieť Marušky nejako zbaviť…
Continue reading →Kedysi dávno žil vo veľkom stáde jeden malý, tvrdohlavý baránok. Bol vždy spokojný, pretože si robil, čo chcel. Bol ešte maličký a roztomilý, takže sa mu každý malér čoskoro odpustil a nikto sa naňho dlho nehneval. Ani mama ovca, ani pastier či ovčiarske psy.
Continue reading →