Malí, veľkí, s fúzmi aj bez. A hlavne kúzelní! To sú rozprávkoví škriatkovia. Máme ich radi a na každú rozprávku s nimi sa tešíme. Nikdy totiž nevieme, aký príbeh prinesú, ale vždy vieme, že bude tajuplný a s dobrým koncom. Máte tiež radi rozprávky o škriatkoch?
Bola jedna čarovná krajinka, ktorá sa volala Aladia. Táto čarovná krajina sa rozprestierala ďaleko za naším svetom, bol to svet, v ktorom nežili žiadny ľudia, ale niečo úplne iné…. čarovné bytosti. A práve v tejto farebnej krajinke, bolo každý deň veselo.
Čítať ďalej →
Náš svet je obrovský. Keď sa večer pozrieme na nebo, vidíme krásne hviezdy, či velikánsky mesiac, ktorý nám veselo svieti na dobrú noc. Je to čarovný vesmír, plný tajomstiev, v ktorom žijeme aj my, na planéte Zem. A na tom veľkom čarovnom mesiaci, ktorý nám každú noc svieti, žije jeden malý biely škriatok, ktorý sa volá Snílek. Jeho meno má veľký význam. Škriatok žije na mesiaci sám a stará sa o to, aby každý človek či bytosť vo vesmíre, mala v noci krásne sny.
Čítať ďalej →
Keď sa pozrieš na oblohu, uvidíš, ako sa mraky rýchlo pohybujú. Nie je to samozrejmosť. Poháňa ich vietor. Niekedy je taký silný, že mraky doslova behajú po oblohe, a inokedy je taký slabý, že sotva nejaký mrak zakolíše. Odkiaľ sa ten vietor berie? A kto ho ovláda? Hovorí sa, že existujú veterní škriatkovia, ktorí lietajú medzi mrakmi a rozháňajú ich. Je ich veľa, ale ľudia ich nevidia. Lietajú vysoko a skrývajú sa medzi mrakmi.
Čítať ďalej →V jednej malebnej dedinke žil malý chlapec. Volal sa Janko. Na hlave nosil vždy tú istú čiapku, kolená mal stále rozbité a ruky vždy špinavé. Ako rástol, naučil sa každému remeslu. Vedel ušiť topánky, opraviť strechu, zasadiť strom, jazdiť na traktore alebo na koni. Nebolo nič, čo by nevedel urobiť. Keď už bol dospelý, rozhodol sa ,že sa vydá do sveta. Koniec koncov, vedel robiť všetko, tak čo keby si mohol niekde vo svete zarobiť peniaze, aby sa mal dobre? Janko si zobral veľkú desiatu a išiel kam ho nohy niesli.
Čítať ďalej →Za siedmymi horami a siedmymi údoliami bola krásna dedina. Všetky domčeky v nej boli postavené do kruhu a priamo uprostred bol veľký rybník. Každý rok, keď prišla zima, rybník zamrzol a všetci, ktorí v tej dedine žili, sa na naň chodili korčuľovať. Chodili tam všetci. Malí aj veľkí, mladí aj starí, dievčatá aj chlapci.
Čítať ďalej →V hlbokých lesoch až tam medzi papradím a hustými vysokými kríkmi žil híkal. Bol to taký strašidelný zelený mužík. Nosil roztrhané oblečenie, ako keby mal na sebe len handry, klobúk vyrobený z lístia a uschnutých vetiev, a chodil bosý. Vyzeral jednoducho ako strašidlo.
Čítať ďalej →Uprostred zelenej lúky stál strom. Bolo ho vidieť široko-ďaleko, pretože bol taký veľký. Jeho obrovský kmeň by neobjalo ani desať dospelých ľudí. Každý rok nádherne kvitol a jeho koruna bola taká veľká, že zo zeme nebolo vidieť na jej koniec. Nebol to však obyčajný strom. V jeho bohatej korune žilo niekoľko škriatkov.
Čítať ďalej →V hlbokom čiernom lese bola malá dedinka. Bola ukrytá medzi machom a papradím. Voľným okom ju nebolo vidieť. Človek ju mohol vidieť, len ak si kľakol, bol úplne ticho a poriadne sa zahľadel do papradia. Potom mohol vidieť malú dedinku, v ktorej žili škriatkovia. Bývalo ich tam niekoľko. Boli pracovití, veselí a pri práci si vždy spievali. Ale jeden z nich taký nebol. Volal sa Mračko. Nebol zlý, len sa málokedy smial a jeho najčastejšie slová boli nie, nechcem, nemám to rád.
Čítať ďalej →Vesmír je nekonečný. Ani si nejde predstaviť, aký je veľký. Je tam plno planét a hviezd, dokonca aj mliečna dráha. Mnoho vesmírnych telies, ktoré sú neustále v pohybe. Niektoré planéty sa pravidelne otáčajú v rovnakom smere. Aj naša planéta Zem sa pohybuje. Otáča sa okolo Slnka a okolo svojej osi. Vďaka tomu máme noc, deň a štyri ročné obdobia. Raz sa však stalo niečo desivé. Zem sa zastavila.
V jednom krásnom drevenom domčeku hore v podkroví v detskej izbičke spával malý chlapec. Mal vlásky hnedé ako gaštany a oči modré ako studnička. Bol to dobrý chlapec, ale každý večer mal strach. Bál sa tmy aj zvukov, ktoré vychádzali z povaly. Dokonca sa bál aj šumenia potôčika, ktorý bol blízko ich domčeka. Preto mu nikto nepovedal inak ako Bojko. Pretože sa všetkého bál.
Čítať ďalej →