Víly – sú krásne, vedia čarovať, niektoré majú dokonca krídla, a je ich mnoho druhov. Rozprávky o vílach vás zavedú k vílam kvetín, vílam, ktoré tancujú pri mesiačiku na lúke, aj k zlým vílam, ktoré ako sudičky predpovedajú osud princom a princeznám. Stačí si vybrať niektorú z vílích rozprávok, ktoré sme pre vás vyčarovali.
Milé deti, určite si spomínate na neposlušnú Veroniku, ktorá neposlúchala svoju maminku a stále len sladkosti papať chcela. A veľa sladkého nám predsa škodí nie len na bruško, ale aj na zúbky, ktoré nás môžu z toho bolieť. Jedného dňa, keď prišla Veronika zo školy nevedela v skrinke žiadne sladkosti nájsť! Maminka jej povedala, že všetky sladkosti odniesla zúbková víla, lebo nechcela aby si dievčatko zúbky pokazilo.
Continue reading →
Malá Veronika veľmi ľúbila papať sladkosti. Najviac zo všetkých však cukríky a lízatká. Maminka sa snažila do svojej dcérky dostať čo-to ovocia a zeleniny, no Veronika bola veľmi tvrdohlavá a vždy si vypýtala aj sladkosti. Keď sladkosť nedostala veľmi plakala. A takto s ňou maminka dlho bojovala. A to predsa nie je pekné. Je dôležité zdravo jesť, aby sme boli silní a narástli. A nemôžeme papať veľa sladkostí, aby nás nebolelo bruško a zuby. To ju učila nie len maminka, ale aj pani učiteľky v škole.
Continue reading →
V mystickej ríši o ktorej náš svet ani netušil, schovávala sa malebná krajina čarovných bytostí. Táto magická ríša sa nazývala Arkánia. Arkánia bola krajina, kde by ste ľudí hľadali len márne.
Continue reading →Keď sa večer pozrieš na oblohu a keď mraky už dávno išli spať a nepreháňajú sa na oblohe, uvidíš všade nad sebou hviezdy. Je to ako čierny plášť z trblietok. Niektoré žiaria jasne, iné jemne.
Continue reading →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden les. No nebol to len taký obyčajný les, bol kúzelný. Žily v ňom zvieratká spolu s dobrou vílou. Dobrá víla Linda dozerala na les a na zvieratká v ňom. No raz sa do lesa dostal neznámy muž. Bol to zlý čarodejník Cyprián.
Continue reading →Po zime prichádza jar. Tráva sa začína zelenať. Na lúkach začínajú pučať pestrofarebné kvety. Zvieratá sa začínajú prebúdzať zo zimného spánku. Húfy vtákov sa vracajú k nám z teplých krajín. Slnko začína viac hriať a všade je teplejšie. Niekedy našu krajinu zmáča nečakaný teplý jarný dážď. Keď prší a svieti slnko, na oblohe sa objaví niečo krásne a farebné. Vieš čo? Správne, je to dúha. Nikto nikdy nevidel jej začiatok ani koniec. Nikto nevie, ako tu vznikla. Ja však poznám príbeh malého dievčatka, ktoré objavilo čaro dúhy.
Continue reading →Kde bolo tam bolo, za horami a dolami žila dúhová víla Bella. Krásna víla nebola však obyčajnou vílou, svojimi kúzlami sa starala o to, aby po celom svete vznikali krásne farebné dúhy. Matka príroda poverila Bellu práve touto dôležitou úlohou.
Continue reading →Uprostred hlbokého lesa stála malá drevená chalúpka. Vyzerala veľmi staro. Mala diery v streche, vŕzgali jej okná aj dvere a bola celá špinavá. V tejto chalúpke žila ježibaba. Bola to starena s veľkým nosom a bradavicou.
Continue reading →Kde bolo tam bolo, bola raz jedna lúka plná krásnych kvietkov. A pod jedným takýmto ružovým kvietkom, žila prekrásna víla Amélia. Táto víla mala krásne ružové krídelka v tvare motýľa, preto jej často jej kamarátky víly hovorili „Motýľka“.
Continue reading →Uprostred hlbokého lesa stál peň. Bol jediný široko ďaleko. Okolo neho rástlo papradie a sem tam nejaká muchotrávka. Pravidelne každý večer na tom pni sedávala víla. Bola veľmi maličká. Keď išiel okolo nej nejaký dospelý, videl len malé svetielko na pni. Ale nespoznal, že by to bola víla.
Continue reading →