Víly – sú krásne, vedia čarovať, niektoré majú dokonca krídla, a je ich mnoho druhov. Rozprávky o vílach vás zavedú k vílam kvetín, vílam, ktoré tancujú pri mesiačiku na lúke, aj k zlým vílam, ktoré ako sudičky predpovedajú osud princom a princeznám. Stačí si vybrať niektorú z vílích rozprávok, ktoré sme pre vás vyčarovali.
Ľudmilka bolo malé blonďavé dievčatko, ktoré trávilo väčšinu času v lese. Rada si čítala, odpočívala a dávala srnkám do kŕmidiel rôzne pochúťky. Milovala, keď si mohla len tak ľahnúť do machu, cítiť vôňu hríbov a ochutnávať lesné plody, ktoré rástli všade naokolo. Jedného dňa však Ľudmilka v lese stretla niekoho, koho ešte nikdy predtým nevidela. Ani vlastne netušila, že niekto taký existuje.
Čítať ďalej →
Milé deti, určite si spomínate na neposlušnú Veroniku, ktorá neposlúchala svoju maminku a stále len sladkosti papať chcela. A veľa sladkého nám predsa škodí nie len na bruško, ale aj na zúbky, ktoré nás môžu z toho bolieť. Jedného dňa, keď prišla Veronika zo školy nevedela v skrinke žiadne sladkosti nájsť! Maminka jej povedala, že všetky sladkosti odniesla zúbková víla, lebo nechcela aby si dievčatko zúbky pokazilo.
Čítať ďalej →
Malá Veronika veľmi ľúbila papať sladkosti. Najviac zo všetkých však cukríky a lízatká. Maminka sa snažila do svojej dcérky dostať čo-to ovocia a zeleniny, no Veronika bola veľmi tvrdohlavá a vždy si vypýtala aj sladkosti. Keď sladkosť nedostala veľmi plakala. A takto s ňou maminka dlho bojovala. A to predsa nie je pekné. Je dôležité zdravo jesť, aby sme boli silní a narástli. A nemôžeme papať veľa sladkostí, aby nás nebolelo bruško a zuby. To ju učila nie len maminka, ale aj pani učiteľky v škole.
Čítať ďalej →V mystickej ríši o ktorej náš svet ani netušil, schovávala sa malebná krajina čarovných bytostí. Táto magická ríša sa nazývala Arkánia. Arkánia bola krajina, kde by ste ľudí hľadali len márne.
Čítať ďalej →Keď sa večer pozrieš na oblohu a keď mraky už dávno išli spať a nepreháňajú sa na oblohe, uvidíš všade nad sebou hviezdy. Je to ako čierny plášť z trblietok. Niektoré žiaria jasne, iné jemne.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden les. No nebol to len taký obyčajný les, bol kúzelný. Žily v ňom zvieratká spolu s dobrou vílou. Dobrá víla Linda dozerala na les a na zvieratká v ňom. No raz sa do lesa dostal neznámy muž. Bol to zlý čarodejník Cyprián.
Čítať ďalej →Po zime prichádza jar. Tráva sa začína zelenať. Na lúkach začínajú pučať pestrofarebné kvety. Zvieratá sa začínajú prebúdzať zo zimného spánku. Húfy vtákov sa vracajú k nám z teplých krajín. Slnko začína viac hriať a všade je teplejšie. Niekedy našu krajinu zmáča nečakaný teplý jarný dážď. Keď prší a svieti slnko, na oblohe sa objaví niečo krásne a farebné. Vieš čo? Správne, je to dúha. Nikto nikdy nevidel jej začiatok ani koniec. Nikto nevie, ako tu vznikla. Ja však poznám príbeh malého dievčatka, ktoré objavilo čaro dúhy.
Čítať ďalej →Kde bolo tam bolo, za horami a dolami žila dúhová víla Bella. Krásna víla nebola však obyčajnou vílou, svojimi kúzlami sa starala o to, aby po celom svete vznikali krásne farebné dúhy. Matka príroda poverila Bellu práve touto dôležitou úlohou.
Čítať ďalej →Uprostred hlbokého lesa stála malá drevená chalúpka. Vyzerala veľmi staro. Mala diery v streche, vŕzgali jej okná aj dvere a bola celá špinavá. V tejto chalúpke žila ježibaba. Bola to starena s veľkým nosom a bradavicou.
Čítať ďalej →Kde bolo tam bolo, bola raz jedna lúka plná krásnych kvietkov. A pod jedným takýmto ružovým kvietkom, žila prekrásna víla Amélia. Táto víla mala krásne ružové krídelka v tvare motýľa, preto jej často jej kamarátky víly hovorili „Motýľka“.
Čítať ďalej →