Uprostred hlbokého lesa stál peň. Bola jediný široko ďaleko. Okolo neho rástlo papradie a sem-tam preletel nejaký motýľ. Každý večer na tom pni sedávala víla. Bola veľmi malá. Keď okolo prechádzal dospelý človek, videl len malé svetlo na pahýli. Ale nemohol vedieť, že je to víla.
Čítať ďalej →Rozprávky o vílach
Víly – sú krásne, vedia čarovať, niektoré majú dokonca krídla, a je ich mnoho druhov. Rozprávky o vílach vás zavedú k vílam kvetín, vílam, ktoré tancujú pri mesiačiku na lúke, aj k zlým vílam, ktoré ako sudičky predpovedajú osud princom a princeznám. Stačí si vybrať niektorú z vílích rozprávok, ktoré sme pre vás vyčarovali.
Zábudlivá veverička
V jeden jesenný deň sa veverička Zitka s kamarátmi vydala na zber orieškov na zimnú sezónu. Chodili takto často, aj tri alebo štyrikrát do týždňa. „Kam pôjdeme dnes?“ spýtali sa kamaráti. Zitka vedela o jednom mieste, no tam chodila najradšej sama. „Neviem. Myslím si, že sme boli už všade. Ale môžeme skúsiť ešte nejaké miesta v lese,“ odpovedala veverička.
Čítať ďalej →Snehová kráľovná
V jednom ďalekom meste žil chlapec Kay a dievčatko Gerda. Neboli súrodenci, ale mali sa veľmi radi. Jedného dňa im stará mama porozprávala príbeh o Snehovej kráľovnej: „Je studená ako ľad. Prichádza so zimou. Niekedy pozerá do okien a na okenné tabule kreslí záhadné obrazce.“
Čítať ďalej →O morskej víle, ktorá nevedela spievať II.
Keď sa kráľ Miloslav zobudil, ležal v podmorskom žalári. Nepamätal si nič, len veľkú búrku, ktorá sa strhla, a krásne dievča, ktoré ho prišlo varovať. „Keby som ju ešte raz videl, požiadal by som ju o ruku a zobral do svojho kráľovstva.“ Veril, že dievča sa vráti a pomôže mu presne tak, ako chcela na lodi.
Čítať ďalej →O morskej víle, ktorá nevedela spievať I.
Kráľovná mora mala dvanásť dcér. Tieto dcéry sedeli na brehu mora a spievali prekrásne pesničky, ktorými lákali námorníkov z celého sveta. Beda však! Keď námorníci otočili svoje lode a chceli plávať za peknými hlasmi, spustila sa morská búrka a všetky lode sa potopili.
Čítať ďalej →Soľ nad zlato
Za siedmimi vysokými horami a siedmimi širokými riekami sa rozkladala krajina, kde bola radosť žiť. Lesy šumeli, lúky sa zelenali a potôčiky zurčali. Krajine vládol starý kráľ, ktorý mal tri dcéry. Vedel, že nebude mať dosť síl na vládnutie navždy, a tak sa rozhodol si včas vybrať zo svojich troch dcér nástupkyňu. A ktorá by mala byť tá, ktorá usadne po ňom na kráľovskom tróne? Uzmyslel si, že odovzdá žezlo tej z dcér, ktorá ho má najradšej.
Čítať ďalej →Snehulienka a sedem trpaslíkov
V jednom veľkom kráľovstve sedela na zámku pri okne kráľovná a vyšívala. Práve bola zima a vonku poletovali snehové vločky. Zimná krajina bola nádherná, kráľovná si pootvorila okno a vyhliadla von. Na chvíľu zabudla, že v ruke drží ihlu a pichla sa pri vykláňaní z okna do prsta. Kvapka krvi dopadla na rám okna.
Čítať ďalej →

