V jednej starej búdke pri hustom tmavom lese žil malý psík menom Elvin. Vedľa Elvinovej búdky ležala stará ošarpaná chalúpka v ktorej žil psíkov pán, zlý čarodejník menom Ambrózius. Elvin bol však veľmi smutný psík, pretože nikdy nezažil aké to je mať skutočného priateľa.
Čítať ďalej →
Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno malé káčatko. Káčatko sa volalo Žĺtok a žilo pri malom jazierku plnom veselých rybičiek. Odkedy Žĺtok prvýkrát uvidel slniečko, bol vždy sám. Len trošku si spomínal na svojich malých bračekov či sestričky. Jeho kamaráti boli len malé hravé rybičky, ktoré mu vždy pomáhali a všetko ho učili.
Čítať ďalej →
Bola tmavá, chladná noc. Kráľ sa so svojím bratom viezol nočnou krajinou. Zababušený v kožušinách sa triasli zimou i strachom. Už dávno mali byť na svojom hrade, no zdalo sa, že zablúdili. Vonku zúrila snehová víchrica. Kone boli zmätené a unavené a starý kočiš ich veľmi ťažko zvládal. Kráľ preklínal svoj nápad, vybrať sa na cestu na noc.
Čítať ďalej →
V jednom domčeku na okraji dediny žili dedko a babka, ktorí mali psíka. Bol to taký malý chlpatý psík a obaja starkí ho mali veľmi radi.
Čítať ďalej →
Existujú vtáky, ktoré majú radi zimu. Prilietavajú vždy keď nasneží. Vôbec ich sneh nechladí. Už si ich určite videl. Sú to vrany. Raz v zime prileteli aj do našej dediny.
Čítať ďalej →
Milé deti, pamätáte si na medveďa Fera? Áno, to bol ten medveď, ktorý jedol veľmi, veľmi veľa medu, až sa mu všetky zuby pokazili a vypadali. Fero zostal bezzubý a šušlavý a všetky zvieratká sa mu v lese posmievali. Vôbec nikto sa ho nebál. Veď medveď bez zubov? To je nič.
Čítať ďalej →
V lese nad naším domom býval medveď. Veru, to nie je nič nezvyčajné. Medvede sú aj tam, aj tam a možno aj v tom lese, ktorý je za tým vaším domom. Tento medveď však bol zvláštny. Šušlal.
Čítať ďalej →
V jednej peknej záhradke stála klietka. Bola plná hoblín a sena. V tej klietke bývalo morča. Volalo sa Mišpulín a bol to samček. Mal hnedú huňatú srsť, oči hnedé ako čokoládka a bol veľmi lenivý. Celé dni len ležal a hovel si v domčeku. Keď mal na niečo chuť, začal hlasno pískať. Najradšej len jedol, spal a prevaľoval sa vo svojej klietke. A bol stále ťažší a ťažší.
Čítať ďalej →
Za niekoľkými lesmi a niekoľkými poliami bol rybník. Bolo na ňom niekoľko lekien a okolo neho rástlo rákosie. Z rákosia sa pravidelne ozývali pravidelné zvuky. „Kvaky, kvak, kvaky, kvak.“ Také kvákanie znamenalo, že si pri rybníku vykladajú dvaja žabiaci. Volali sa Hop a Skok. Boli to dvaja žabí bračekovia. Žili pri tomto rybníku už veľmi dlho. Cez deň sa pred slniečkom schovávali v rákosí a večer sa uvelebili na niektorom lekne a kvákali svoju pesničku na dobrú noc. Ľudia, ktorí bývali pri rybníku, si na ich kvákanie tak zvykli, že bez toho nemohli ani zaspať. Jeden večer bolo ale niečo inak.
Čítať ďalej →
Kedysi dávno, pred mnohými a mnohými rokmi sa jeden muž rozhodol, že zasadí strom. Vybral si krásnu lúku blízko mesta, vykopal tam dieru a zasadil tam malý stromček. Staral sa oň a každý deň ho chodil kontrolovať. Strom krásne rástol a silnel. Muž mal z toho radosť a tak zasadil ďalšie a potom ďalšie. Po nejakej dobe na mieste už bolo toľko stromov, že tam vyrástol menší lesík. Začali tam bývať zvieratká. Napríklad vtáčiky, veveričky a jazvece. Všetci ľudia z mesta boli radi, že majú blízko mesta taký krásny kus prírody. A veľmi radi do lesa chodili. Raz ale zvieratká skoro o les prišli.
Čítať ďalej →