Klasické rozprávky a postavy, ktoré v nich vystupujú, musia poznať všetky deti, než pôjdu do školy. Rozprávky pre predškolákov rozvíjajú reč, myslenie, pozornosť aj pamäť, navyše v sebe nesú morálne ponaučenie. Či si ich čítate pred spaním v škôlke, alebo doma, určite si z nich nejednu obľúbite.
Nad veľkým zeleným údolím bolo jedno jarné kráľovstvo. Celý rok tam rástli kvety, nad hradbami sa pýšila dúha a na kráľovských záhradách kvitli stromy. O tomto jarnom kráľovstve sa hovorilo široko ďaleko. Každý, kto išiel okolo, chcel vidieť tie farby, ktorými bolo kráľovstvo známe. Stromy, kvety a dúha. To všetko rozžiarovalo kráľovstvo čarokrásnymi farbami.
Čítať ďalej →
Blízko tmavého lesa stála malá chalúpka. Býval v nej dedko a babička. Každé prázdniny za nimi chodievala ich vnučka Anetka. Malé dievčatko s hnedými rovnými vláskami ako klince a čarovným úsmevom. Trávila v chalúpke u dedka a babky každý voľný deň. Cez jedny prázdniny sa ale stalo niečo, na čo Anetka nikdy nezabudne.
Čítať ďalej →
Existuje mesto, v ktorom jazdí obrovské množstvo vlakov. Také obrovské, že sa koľaje nachádzajú po celom meste. Vlaky tam jazdia krížom krážom. Cez hory a kopce, cez údolia a okolo lúk. Rozvážajú náklady, prevážajú ľudí a riadia celú mestskú dopravu. Každý vlak presne vie, kam má ísť a o koľkej hodine. Nikdy sa žiadny nemešká. Vždy tomu ale tak nebolo.
Čítať ďalej →S príchodom jari sa v prírode dejú veľké veci. Prebúdzajú sa kvety, stromy sa začnú zelenať a medzi zvieratkami sa rodia mláďatá. Jedno také zvieracie mláďa sa narodilo aj v našej zoo. Na svet prišiel malý hrošík. Bola to veľká udalosť a všetky zvieratá v zoologickej záhrade mali ohromnú radosť. Aj ošetrovatelia sa z toho tešili.
Čítať ďalej →Keď príde noc, na nebi sa ukáže polmesiac a okolo neho začnú preblikovať hviezdičky. Niektoré svietia viac, iné menej. Všetky ale krásne zdobia čiernu oblohu. Keď sa poriadne zadívaš na mesiac, môžeš zahliadnuť, ako na ňom niekto sedí. Je to škriatok Driemko. Vysedáva si na mesiaci a nožičkami si hojdá vo vzduchu. Jeho nebesky strieborný kabátik sa na čiernej oblohe krásne leskne a trblietavé vlásky vejú vo vetre.
Čítať ďalej →V ďalekej divočine žila rodina levov. Mamička levica, otec lev a dve levíčatá. Boli to chlapci. Každý bol úplne iný, aj keď sa obaja narodili v ten istý deň. Jedno levíča bolo hravé, divoké a snažilo sa všetko naučiť. Stále sa držalo svojej mamy a pozorovalo ju, ako loví, ako ich stráži a aká je odvážna. To druhé levíča bolo neuveriteľne lenivé. Len spalo, váľalo sa a čakalo, až mu mama levica prinesie niečo na jedenie.
Čítať ďalej →Orlík bolo malé vyhliadkové lietadlo. Lietalo si krížom krážom po oblohe. Robilo premety, točilo sa do všetkých strán a ukazovalo tie najlepšie kaskadérske kúsky. Bolo celé žlté ako slniečko a na jeho krídlach sa pýšil krásne namaľovaný orol. Preto sa mu hovorilo Orlík.
Čítať ďalej →V jednej neďalekej zoologickej záhrade žilo mnoho zvierat. Aj keď každé malo svoj výbeh, všetky zvieratká sa navzájom dobre poznali. Každý večer, keď návštevníci odišli, sa spolu rozprávali. Rozprávali si, čo počas dňa zažili, a dokonca sa aj navštevovali. Ich ľudskí ošetrovatelia sa o ne pekne starali, a tak aj zvieratká boli spokojné a mali sa tam dobre.
Čítať ďalej →Na dvore jedného statku bol veľký chliev. V ňom žilo prasiatko Ferko. Bolo to roztomilé a krásne prasiatko. Väčšina prasiatok sa rada váľala v blate. Keď jedli, prskali jedlo okolo seba a na seba. Ferko bol však iný. Vždy bol krásne čistučký a voňavý. Keď jedol, nevyprskla z jeho korýtka ani kvapka.
Čítať ďalej →Bol február. Ráno sa ešte objavovali mrazíky a semtam spadlo pár vločiek snehu. Na kopcoch sa držal biely snehový koberec a na rybníkoch sa trblietal ľad. Pri jednom rybníku stála mohutná vŕba. A na tej vŕbe sedával každý deň vodník Čľupko.
Čítať ďalej →