Haló, haló, škola volá! Deti, nebojte sa, v našich rozprávkových laviciach sa učíme radi. Všetky deti (a nielen deti) zažívajú v školských laviciach tie pravé študijné dobrodružstvá. Príďte k nám do vyučovania, určite sa s nami niečo zaujímavé naučíte.
Bolo raz jedno malé veselé dievčatko menom Hanka. Malé dievčatko však svoj čas netrávilo pri počítači či s bábikami, ale s maminou v kuchyni. Keď nebola v škole, s maminkou piekli všakovaké chutné koláče a z ich kuchyne sa niesla sladká vôňa. Nejedna pekáreň či cukráreň by im závidela.
Čítať ďalej →
Kedysi dávno, v malej dedinke pod horami, žil kováč menom Mišo. Bol to silný, čestný muž, ktorý mal vždy ruky špinavé od uhlia, no srdce čisté ako pramenitá voda.
Čítať ďalej →
Keď sa mladý chlapec menom Janko vrátil z vojny, jeho srdce bolo unavené, ale plné nádeje, že znovu uvidí rodnú krajinu takú, akú si ju pamätal – plnú smiechu, spevu a vône kvitnúcich sadov. No keď prekročil hranicu dediny, neprivítal ho ani smiech detí, ani vôňa chleba z pece. Ulice boli prázdne, okná zatvorené a ľudia chodili so sklonenými hlavami, ich oči boli plné sĺz.
Čítať ďalej →Za siedmimi horami a siedmimi dolinami žil raz jeden pohľadný mladý muž Ondrej. Ondrej bol zručný kováč, ktorý však vedel pomôcť vždy aj ostatným s čímkoľvek, v susedstve ho obľubovali, avšak jedna vec ho trápila. Hoc ako veľmi sa snažil, tak nevedel nájsť svoju pravú lásku. Veru, žiadalo sa mu už nevesty, i rodinu by už chcel, ale nikoho, komu by dal svoje srdce, nestretol. Páčili sa mu dievčatá, no väčšina už svojho milého mala.
Čítať ďalej →Kedysi dávno sa po šírom mori plavil pirát Čierna brada. Jeho meno ho skutočne vystihovalo – mal oči čierne a bradu dlhú a tmavú ako nočná obloha. Nebol však hrozivý ako ostatní piráti. Tento pirát bol milý, no nemal žiadnych priateľov, žiadnu posádku. Mal len svoju starú veľkú loď a svojho malého papagája Bruna.
Čítať ďalej →Bola raz jedna dievčina, ktorá si žila poskromne v malej chalúpke na okraji mesta so svojimi rodičmi. Dievča malo úžasný dar, a to to, že vedelo šiť tie najkrajšie šaty sveta. Celé mesto za ňou chodilo, keď potrebovalo šaty na svadby či plesy, avšak dievča samé nikdy svoje šaty neokúsilo. Nevedelo totižto tancovať, a tak len sedelo doma, alebo sa chodilo baviť len medzi vidiečanov.
Čítať ďalej →Bolo raz jedno dievčatko menom Gabriela. Malé hnedooké dievčatko milovalo tancovanie a svoj talent ukazovalo na hodinách baletu, kde sa jej skutočne darilo. Veď už ako malé dievčatko sa krútila po dome vo svojej ružovej sukničke, snívajúc o tom, že jedného dňa bude veľká slávna balerína.
Čítať ďalej →Bol raz jeden chlapček menom Paľko. Žil so svojou mamičkou, starším bratom a sestrou v malom domčeku. Mal jednu vec, ktorú nad všetko miloval – starú červenú prikrývku. Ťahal ju všade so sebou.
Čítať ďalej →Bolo raz jedno dievča, ktoré si nažívalo v chudobnej chalúpke so svojou postaršou matkou. Keďže matka už bola slabá, tak dievčina sa snažila zaobstarať všetko, čo len mohla a bolo v jej silách. Srdce mala ako zo zlata a všetci ľudia v dedine ju poznali ako skromnú a milú dievčinu.
Čítať ďalej →Bolo jedno malé dievčatko menom Martinka, ktorá vedela krásne spievať. Milovala si pospevovať doma pre svoje bábiky, kde ju okrem rodiny a jej hračiek nikto iný nepočul. Maminka sa ju snažila presvedčiť, nech ide na hodiny spevu a zlepšuje sa, avšak dievčatko sa veľmi hanbilo a nechcelo, aby ju niekto iný počul.
Čítať ďalej →