Haló, haló, škola volá! Deti, nebojte sa, v našich rozprávkových laviciach sa učíme radi. Všetky deti (a nielen deti) zažívajú v školských laviciach tie pravé študijné dobrodružstvá. Príďte k nám do vyučovania, určite sa s nami niečo zaujímavé naučíte.
Rozárka a Líza boli dve nerozlučné kamarátky. Boli ako deň a noc, ako voda a oheň. Tak rozdielne, a predsa tak vzájomne blízke. Rozárka mala dlhé ryšavé vlásky ako plamienky a oči čierne ako uhlíky. Líza bola dievčatko so svetlými krátkymi vláskami a očami zelenými ako mačka. Obe dievčatá robili všetko spolu.
Čítať ďalej →
V černém lese daleko mezi skalami žil loupežník. Měl dlouhé spletené vousy, na hlavě roztrhaný klobouk a pod ním mu trčely huňaté černé vlasy. Bydlel u těch nejvyšších skal v ukryté jeskyni. Nebyl zlý, jen nic jiného než loupení neznal.
Čítať ďalej →
Chvíľu to trvá, kým sa prehupne jar zo zimy. Slniečko býva ešte zubaté a nehreje toľko, aby všetkých zahrialo. Trávička sa nezelená, prikrýva sa ešte zvyškami snehu. Niekde dokonca aj mrazíkmi. Veľa detí túži s prvými slnečnými lúčmi behať vonku len v mikine a teplákoch. Bundy a čiapky nechávajú doma, pretože dúfajú a veria, že ich tých pár lúčov zahreje. Nie je tomu ale tak.
Čítať ďalej →Už bol koniec februára a zima pomaly končila. Napriek tomu sa ráno na tráve objavoval mráz a na chodníkoch zamrznuté kaluže. Na stromoch žiadne lístie a tráva bez stopy čerstvej zelene. Jar sa zatiaľ nechystala prísť, poriadny sneh nikde, zato mrazíky zdobili prírodu okolo.
Čítať ďalej →Jeseň už bola v plnom prúde a okrem chladného jesenného vánku okolie zdobili aj farebné listy, ktoré nám šušťali pod nohami. Na oknách škôl či škôlok pomaly pribúdali vystrihané oranžové tekvice či vyfarbené listy a ježkovia. Na dnešný deň v škole sa Olívia veľmi tešila.
Čítať ďalej →Milé detičky, spomínate si na hnedovlasé dievčatko menom Vilma, ktorej časy v škôlke skončili? Bol začiatok septembra a malé dievčatko čakal veľký deň. Bol prvý školský deň. Vilma bola veselá a odvážna, no zo školy mala trošku strach, keďže tam nikoho nepoznala.
Čítať ďalej →Začínala sa škola. A tým končili nie len slnečné letné prázdniny plné zábavy, ale aj časy v škôlke malej Vilmy. Vilma bola veselé dievčatko, plné odvahy, no zo školy mala strach a bola smutná, že jej škôlka končí. Mala tam predsa veľa kamošiek a každý deň tam bola zábava.
Čítať ďalej →Milé detičky, určite si spomínate na rozprávku o kúzelnom tekvicovom raji, kde žili jesenné víly. Jesenné víly sa vždy po lete prebúdzali a vykúkali zo svojich magických tekvicových domčekov. Mali veľmi dôležitú úlohu. Museli sa totiž postarať o to, aby po teplúčkom lete sfarbili svet farbami jesene. A to bolo aj úlohou víly Liany. Tá letela po tekvicovej krajinke, privítala sa po dlhom spánku so svojimi sestričkami vílami a vybrala sa do blízkeho mesta. V mestečku svojím kúzelným prútikom obliekla každý strom do farieb jesene a priviedla so sebou aj chladný vánok. Radovala sa so svojej úspešnej práce.
Čítať ďalej →Bola raz jedna krajinka plná čarovných tekvíc. Najviac však prekvitala na jeseň. Po zvyšok roka v krajinke tekvíc všetko spalo. Všade po okolí ste mohli natrafiť na veľké či malé, žlté či oranžové tekvičky. Lúka plná tekvíc vyzerala ako z rozprávky.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden malý hustý les, ktorý prekvital krásou počas celého roka. Každé ročné obdobie na ňom nechalo svoje čaro. Vždy krásne prekvital, v zime sa menil na bielu zasneženú krajinu a všetci v ňom boli šťastní. Najkrajší čas v tomto lese bol však práve na jeseň. Keď prvý chladný vetrík začal pofukovať po lese a lístie na stromoch sa začalo sfarbovať na rôzne odtiene červenej, oranžovej či žltej, malý les sa stal miestom s nesmiernou krásou. Ako keby ho sám maliar štetcom namaľoval.
Čítať ďalej →