Uväznená srnka

V jednu októbrovú nedeľu sa Elenka so svojimi starými rodičmi vybrala na prechádzku do lesa. veľmi sa na túto prechádzku tešila. Vonku svietilo slniečko a na to, že bol október, bolo aj veľmi teplo. Lístie bolo už krásne zafarbené všetkými farbami – červenými, žltými i oranžovými.  To sa Elenke veľmi páčilo. Elenka so starými rodičmi zašla hlbšie  do lesa a čo tam zbadala – srnku.

Malú vyplašenú srnku, ktorá sa asi stratila rodičom. Elenka sa čudovala, že srnka sa nehýbala. Prečo nejde? Prečo neuteká? Zrazu si dedko všimol, že srnka sa zamotala do konárov a nemôže vytiahnuť nožičku! Chúďatko! Koľko je tu už takto uväznená? Hodiny? Dni? Koľko len ľudí muselo ísť tadiaľto a nevšimlo si, že tam v kričí je malá srnka so zamotanou nožičkou! Možno tadiaľto prešla desiatka ľudí a všetci len čumeli do mobilu. Nikto si ju nevšimol!

Dedko podišiel k srnke a uvoľnil jej nožičku. Srnka sa chvíľu zmätene pozerala na svojich záchrancov, no potom sa rozbehla do lesa. Ešte po pár metrov sa pozrela za ľuďmi, ktorí jej pomohli. Elenka však bola smutná.

Mali si ju zobrať domov. Čo keď ju noha bolí? Čo keď nenájde svoju maminu? Babka ju však utešovala. Zvieratká patria do prírody. U ľudí by trpeli. Srnka nájde svoju maminu a aj nožička ju prestane bolieť. A Elenka musela súhlasiť.

O pár dni videla zo záhrady na kopci stádo srniek. Prisahala by, že v nej bolo aj srnčie mláďa. Možno to, ktoré vtedy so starými rodičmi zachránila.

4.8/5 - (13 votes)

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *