Určite ste už počuli o pirátoch. Piráti majú svoju loď, drevenú nohu, iba jedno oko a na pleci majú papagája. Plavia sa po mori a hľadajú poklady. Bol raz jeden starý pirát, ktorý sa volal Tomáš. Ten bol veľmi smutný, lebo nemal syna a nemal teda komu odovzdať loď a pirátske remeslo.
Mal len dcéru Karolínu. Tomáš chcel ísť už do dôchodku a preto sa rozhodol, že pirátstvo zavesí na klinec. Loď predá a peniaze dá svojej dcére, aby si za ne mohla kúpiť dom. Keď sa to ale Karolína dozvedela, nedovolila mu to. „Otec môj! Ja budem pirátka! Vezmem si tvoju loď a pôjdem hľadať poklady namiesto teba.“
Tomáš najskôr nesúhlasil, no potom prikývol. Nech si robí, čo chce. Aj tak sa o pár dní vráti a prizná, že pirátstvo nie je pre dievčatá. Veď kto to kedy videl? Nemá ani drevenú nohu, má obe oči a z celej duše nenávidí papagájov. Má len mačku. Okrem toho nevie plávať a nevyzná sa ani v mapách. A nikto pre ňu nebude chcieť pracovať.
Karolína sa však všetkému naučila. Zohnala si námorníkov a spoločne sa s nimi vybrala na plavbu. Zo začiatku jej nedôverovali, no postupne ich prekvapila. A prekvapila aj ostatných pirátov. Chýr o dievčati pirátke sa šíril široko ďaleko.
Karolína našla svoj prvý poklad, potom druhý a potom tretí. Domov sa vrátila veľmi bohatá a všetky peniaze nechala otcovi. A ona sa vrátila na more. Ak niekedy niekde uvidíte na lodi dievča s dlhými blonďavými vlasmi v pirátskom klobúku, s dvomi zdravými nohami a očami a s mačkou na pleci, to bude Karolína pirátka.
Už je asi veľmi bohatá, no najviac ju potešilo to, že svojmu otcovi i ostatným dokázala, že dievčatá sú rovnako šikovné ako chlapci a že aj ony môžu robiť to, čo chcú.
