Kde bolo tam bolo za hustými lesmi a vysokými horami, schovávalo sa jedno čarokrásne jazierko. Jazierko to však nebolo hocijaké. Voda v ňom bola priezračne čistá a v svetle mesiaca sa krásne ligotala. A nie len to. Pradávne legendy totiž hovorili, že jazero má čarovnú moc.
Continue reading →
Milé detičky, určite si spomínate na malého chlapca Jakuba, ktorý túžil byť veľkým policajtom ako jeho ocko. Jedného dňa sa malý Kubo hral spolu so svojím najlepším kamarátom Miškom a jeho psíkom Rexom pri jazierku. Maminka na nich dávala pozor spoza okienka domu nablízku.
Continue reading →
Bol raz jeden chlapček menom Jakubko, ktorý žil so svojimi rodičmi v domčeku pri krásnom priezračnom jazierku. Malý Jakubko mal však veľký sen, chcel byť totiž veľký drsný policajt ako jeho ocko. Chcel každý deň pomáhať a chrániť. No a čo, že má len dvanásť rokov…on vyrastie a všetkým ukáže aký bude veľký policajt.
Continue reading →
Bola jedna čarovná krajinka, ktorá sa volala Aladia. Táto čarovná krajina sa rozprestierala ďaleko za naším svetom, bol to svet, v ktorom nežili žiadny ľudia, ale niečo úplne iné…. čarovné bytosti. A práve v tejto farebnej krajinke, bolo každý deň veselo.
Continue reading →Dávno, pradávno v krajine, kde sa dávne príbehy stávali skutočnosťou, a kúzla neboli len v rozprávkach, rozkvitala jedna krásna biela ruža. Rozkvitla v tajomnej záhrade za malou dedinou. A ruža to veru obyčajná nebola. Bola čarovná. Do záhrady za dedinou však už dávno nik nevkročil. Ruža len čakala a čakala, ktosi jej tajomnú moc zaslúži.
Continue reading →Milé detičky, určite si spomínate na príbeh o troch bratoch – princoch, ktorý žijú spolu so svojím otcom, starým kráľom na zámku.
Continue reading →Boli raz traja bratia, princovia, ktorý žili so svojím otcom na zámku. Každý bol však iní a moc si spolu nerozumeli.. a práve to kráľa, ich otca, veľmi trápilo.
Continue reading →Bol raz jeden psík Bailey, ktorý veľmi túžil pomáhať ľuďom. Netušil však ako. Bol predsa len malý psík, nemal žiadnu čarovnú moc. Jednu noc si pekne ležkal vo svojom pelechu doma v rodine kde žil, keď tu zrazu videl ako na tmavej nočnej oblohe padá hviezda. A padajúca ligotavá hviezdička je predsa kúzelná! Tá predsa nosí šťastie!
Continue reading →V jeden chladný decembrový deň sa chlapček menom Oto zobudil do krásne zasneženého rána. Okno zdobili trblietavé cencúle, ktoré viseli zo strechy. Celú noc snežilo a všetko na vôkol pokryla biela ligotavá perina. Bol víkend, a to znamenalo, že chlapček do školy ísť nemusí. Pôjde stavať snehuliaka!
Continue reading →