Za deviatimi dedinami a deviatimi lesmi je jedno zvláštne pole. Rastú na ňom kvety, ktoré sú krásne a žlté a ktoré sa dokážu otáčať za slnkom. Je to pole slnečníc. Tieto kvety sú ale tiež zvláštne v tom, že dokážu hovoriť. Sú múdre a vedia vždy dobre poradiť.
Na tomto poli žije niekoľko malých zvieratiek. Napríklad myšky, chrobáky a rôzni hraboše. V krajine majú svoje komôrky a vyšliapané chodby kadiaľ chodia. Slnečnice im dávajú tieň a tak si malé zvieratká môžu oddýchnuť od slnečných lúčov.
Raz sa takto na poli preháňala myška so svojim myšákom. Behali sem a tam medzi slnečnicami, schovávali sa do komôrok a zase vyskakovali, užívali si krásny slnečný deň až do chvíle, keď myšák pri jednom rýchlom skoku zle dopadol a zranil si zadný tlak. Teraz tam chudáčik ležal a nemohol sa na ňu postaviť.
Myška hneď bežala k nemu a snažila sa mu pomôcť. Podoprela ho a spolu sa dobelhali domov do svojej nory, kde ho poriadne ošetrila a dala mu niečo od bolesti. Lenže taká zlomená labka sa nezahojí len tak rýchlo. A tak niekoľko týždňov musela myška zastať všetku prácu a ešte sa starať o svojho myšáka.
Raz ako šla medzi slnečnicami malým vyšliapaným chodníčkom a niesla nejaké jedlo, celá unavená sa smutne začala sťažovať: „Ja už nemôžem. Je to ťažké všetko robiť ak tomu so všetkým myšákovi pomáhať a starať sa o neho.“ Pritom si unavene sadla na hrude hliny a len tak si pre seba vzdychla.
V tej chvíli sa k nej sklonila slnečnica a povedala: „Myška moja milá, buď statočná a silná. Myšiakovi bude čoskoro lepšie a zase bude pomáhať on tebe. Dovtedy si vezmi príklad z nás slnečníc. Keď svieti slniečko sme otvorené a otáčame sa za ním. Ale čo robíme, keď je škaredo alebo keď prší?“ „Ste sklonené.“ Odpovedala myška. „Áno to sme.“ Pokračovala slnečnica. „Ale málokto vie, že tie silnejšie slnečnice podopierajú tie slabé, než zase vyjde slniečko. Myšička, teraz je čas, keď ty podopieraš myšiaka a nie je to jednoduché, ja viem. on bude podopierať teba.“
Myška sa usmiala a odhodlaná všetko zvládnuť sa vrátila za svojim myšiakom. Za pár týždňov už slnečnice videli zase pod sebou behať myšiaka aj s myškou a veselo si poskakovať. Myška vďaka slnečniciam nikdy nezabudla na to, aké dôležité je niekomu pomôcť a podopierať ho.
