Za desiatimi horami a deviatimi údoliami je zem plná riek, potôčikov a jazier. Voda tu tečie zo skál, tvorí vodopády, prúdi medzi lesmi a veľkými kameňmi a niekde len tak stojí a vyústi do krásnych pokojných jazier. V týchto vodách žijú nádherné a zvláštne tvory. Vodné draky. Niektoré sú menšie a radi sa brodia v potôčikoch, iné sú zase veľké a majú svoje príbytky v jazerách.
Continue reading →
Nad veľkým zeleným údolím bolo jedno jarné kráľovstvo. Celý rok tam rástli kvety, nad hradbami sa pýšila dúha a na kráľovských záhradách kvitli stromy. O tomto jarnom kráľovstve sa hovorilo široko ďaleko. Každý, kto išiel okolo, chcel vidieť tie farby, ktorými bolo kráľovstvo známe. Stromy, kvety a dúha. To všetko rozžiarovalo kráľovstvo čarokrásnymi farbami.
Continue reading →
Na jednej záhrade pracoval starostlivý záhradník. Všetky záhony pravidelne polieval, burinu vytrhával a kam oko dovidelo, tam sa zelenala tráva a kvitli farebné kvety. Napriek tomu sa stalo, že tu zelenina začala byť nespokojná.
Continue reading →
V kúzelnej škôlke sa niekedy diali neuveriteľné veci. Bola to škôlka neobyčajná. S každým ročným obdobím prišli nové kúzla. Práve teraz bola jar. Všetko rozkvitalo, a tak aj v škôlke všetky semienka, čo deti zasadili, začali klíčiť. Papierové motýliky trepotali krídlami a lienky vyrobené z látky si liezli medzi malými kvetináčmi. Celá škôlka rozkvitla a ožila.
Continue reading →Na úplnom konci mesta, až tam, kde už začínajú lesy a polia, stojí menší dom. V ňom býva dievčatko Viktória. Chodí do druhej triedy, proste veľké dievča. Blonďavé vlásky sa jej na slniečku vždy krásne trblietajú a v jej nebesky modrých očiach prebleskujú čarovné iskry.
Continue reading →Blízko tmavého lesa stála malá chalúpka. Býval v nej dedko a babička. Každé prázdniny za nimi chodievala ich vnučka Anetka. Malé dievčatko s hnedými rovnými vláskami ako klince a čarovným úsmevom. Trávila v chalúpke u dedka a babky každý voľný deň. Cez jedny prázdniny sa ale stalo niečo, na čo Anetka nikdy nezabudne.
Continue reading →Existuje mesto, v ktorom jazdí obrovské množstvo vlakov. Také obrovské, že sa koľaje nachádzajú po celom meste. Vlaky tam jazdia krížom krážom. Cez hory a kopce, cez údolia a okolo lúk. Rozvážajú náklady, prevážajú ľudí a riadia celú mestskú dopravu. Každý vlak presne vie, kam má ísť a o koľkej hodine. Nikdy sa žiadny nemešká. Vždy tomu ale tak nebolo.
Continue reading →Rozárka a Líza boli dve nerozlučné kamarátky. Boli ako deň a noc, ako voda a oheň. Tak rozdielne, a predsa tak vzájomne blízke. Rozárka mala dlhé ryšavé vlásky ako plamienky a oči čierne ako uhlíky. Líza bola dievčatko so svetlými krátkymi vláskami a očami zelenými ako mačka. Obe dievčatá robili všetko spolu.
Continue reading →V černém lese daleko mezi skalami žil loupežník. Měl dlouhé spletené vousy, na hlavě roztrhaný klobouk a pod ním mu trčely huňaté černé vlasy. Bydlel u těch nejvyšších skal v ukryté jeskyni. Nebyl zlý, jen nic jiného než loupení neznal.
Continue reading →Chvíľu to trvá, kým sa prehupne jar zo zimy. Slniečko býva ešte zubaté a nehreje toľko, aby všetkých zahrialo. Trávička sa nezelená, prikrýva sa ešte zvyškami snehu. Niekde dokonca aj mrazíkmi. Veľa detí túži s prvými slnečnými lúčmi behať vonku len v mikine a teplákoch. Bundy a čiapky nechávajú doma, pretože dúfajú a veria, že ich tých pár lúčov zahreje. Nie je tomu ale tak.
Continue reading →