Uväznená srnka

V jednu októbrovú nedeľu sa Elenka so svojimi starými rodičmi vybrala na prechádzku do lesa. veľmi sa na túto prechádzku tešila. Vonku svietilo slniečko a na to, že bol október, bolo aj veľmi teplo. Lístie bolo už krásne zafarbené všetkými farbami – červenými, žltými i oranžovými.  To sa Elenke veľmi páčilo. Elenka so starými rodičmi zašla hlbšie  do lesa a čo tam zbadala – srnku.

Čítať ďalej →

Ako chcel škriatok Vánok vyhrať

Keď sa pozeráš na oblohu, uvidíš, ako sa rýchlo pohybujú mraky. Nie je to samo sebou. Poháňa ich vietor. Niekedy je taký silný, že mraky po nebi doslova utekajú, a niekedy tak slabý, že sa sova nejaký mráčik zahojdá. Odkiaľ taký vietor pochádza? A kto ho ovláda? Vraj existujú veterní škriatkovia, ktorí lietajú medzi mrakmi a rozfúkavajú ich. Je ich veľa, ľudia ich však vidieť nemôžu. Lietajú vo výškach a schovávajú sa medzi mrakmi.

Čítať ďalej →

Kúzelný klobúk

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden výrobca klobúkov za ktorým prišiel istý čarodejník. Ten ho poprosil o to, aby mu vyrobil klobúk. Nie však taký obyčajný, ale taký čarovný. Klobučník sa ale bránil, že on vi vyrábať iba obyčajné klobúky, ktoré akurát zohrejú hlavu pred chladom. „ Nič to. Začarujem si ho sám. Len mi ho vyrob.“ A tak výrobca klobúkov vyrobil klobúk a čarodejník si ho začaroval.

Čítať ďalej →

Usmievavá a múdra pacientka Sára

Kedysi dávno na konci nášho mesta stála veľká budova. Mala veľa okien a asi tri poschodia. Bola šedá a už na prvý pohľad vyzerala smutne. Bola to detská nemocnica, kam chodili choré deti. Niektoré tu boli chvíľu, potrebovali len ošetriť a mohli ísť domov, iné tu museli zostať aj niekoľko dní, pretože boli veľmi choré. Niektoré dokonca priviezla aj sanitka. Jedným z takýchto detí bola aj Sára.

Čítať ďalej →

Ako Edita vedela, čo má robiť

V meste veľa zvieratiek vidieť nejde. Môžeš tam skôr stretnúť autá, motorky, kolobežky, veľa ľudí a hrajúce sa deti. Občas sa ale stane, že aj v meste sa ubytuje nejaké voľne žijúce zviera. Napríklad na stromoch môžeš niekedy vidieť hniezda vtáčikov. Niektorí si nájdu vysoký strom s rozvetvenými vetvami a starostlivo tam nanosia vetvičku po vetvičke a lístok po lístočku, kým im nevznikne pohodlné a pevné hniezdo. Jeden taký strom, na ktorom bývali vtáčiky, stál priamo pred domom od Edity.

Čítať ďalej →

Teliatko a srnček

Za dedinou na kopcoch sa pásli kravy. V septembri ich tam vyhnali z družstva na pašu  a odvtedy sú tam dňami i nocami. V stáde je aj jedno malé milé teliatko. To teliatko je ale veľmi smutné, lebo tam nemá kamaráta. Všetky kravy i býky sú už dospelé a on je tam sám. Nikto sa s nim nechce hrať ani zabávať. Všetci ho len upozorňujú. Nebehaj! Nenaháňaj sa! Nevymýšľaj! Neskáč! Nerozprávaj sa! Teliatko sa nudilo. Až tu raz zbadalo pri ohrade stáť čudného tvora.

Čítať ďalej →

Špinavé topánky

Kde bolo tam bolo, bol raz jeden malý zajačik Adam. Býval spolu so svojou mamou a otcom a siedmimi súrodencami v nore  a žil si spokojne a šťastne. Bol veľmi neposední a mama sa na neho občas hnevala. Tak ako teraz. Adamko mal zakázané chodiť do komory. On však zákaz porušil, išiel tam, nechtiac vrazil do pohárov s džemom, ktoré sa rozbili. Bola to veľká škoda. Adam dostal trest – celý týždeň, žiadna hra s kamarátmi.

Čítať ďalej →

Ako šiel Janko do sveta

V malebnej malej dedine žil malý chlapec. Volal sa Janík. Na hlave nosil stále rovnakú čiapku, kolená mal neustále rozbité a ruky vždy špinavé. Ako rástol, naučil sa každému remeslu. Vedel ušiť topánky, opraviť strechu, zasadiť strom, jazdiť s traktorom alebo na koni. Nebolo snáď nič, čo by mu nešlo. Keď už bol dospelý, rozhodol sa, že sa vydá do sveta. Predsa všetko vedel, tak si chcel zarobiť niekde vo svete peniaze, aby sa mal dobre. Janko si vzal veľkú desiatu a šiel tam, kam ho nohy niesli.

Čítať ďalej →