Poznáte prasiatka? To sú také zvieratá, ktoré zo všetkého najradšej žijú v blate. Nekúpu sa a stále sú špinavé. Ferko bol však výnimkou. Žil so svojou mamou a piatimi súrodencami a nebol spokojný s tým, ako sa jeho rodina správa. Celé dni sa vyvaľovali v blate. Špinu mali za ušami aj na nose. Okolo nich chodili ľudia i iné zvieratká a smiali sa im. Tu si Ferko povedal dosť. On sa bude kúpať.
Lenže kde? V potoku bola voda studená. Navyše sa hanbil, lebo tam stále niekto chodil. Nuž sa rozhodol, že si zmajstruje vaňu. celé dni si nosil drevo, pílil a obrusoval ho, zháňal klince. Nakoniec si vaňu natrel peknou modrou farbou. Ej, ale bol spokojný! Nanosil si do vane vodu, počkal, až ju slniečko zohreje, a potom sa chcel ísť vykúpať. Niečo mu tam ale chýbalo. Rýchlo zobral tašku a peniaze a bežal do obchodu. Nakúpil si všakovaké mydielka a gély, dokonca aj penu do kúpeľa, ktorá bola ružová. K šťastiu mu už nič nechýbalo.
Celé dni sa váľal vo vani a všetci sa chodili pozerať na to čudné prasiatko, ktoré nemalo rado blato, ale voňavý kúpeľ. A keď už len Ferko vyšiel z vane von, to vám ale bolo. Celý bol čistý, lesklý a tak krásne voňal, že sa po ňom všetci obzerali. Jeho súrodenci sa hanbili.
Aj oni chceli byť takí ako Ferko, a tak sa raz, keď Ferko nebol doma, vopchali všetci do vane a chceli sa vykúpať. Do vane sa však nezmestili a vaňa začala praskať, až sa úplne rozpadla. Mydlá sa zničili a všetky tie šampóny a prísady do kúpeľa sa porozlievali.
Keď sa Ferko dozvedel, čo sa stalo, veľmi sa nahneval a prikázal súrodencom, aby mu vaňu opravili. A keď mu vaňu opravili, každé prasiatko si postavilo aj svoju vlastnú vaňu. A tak na mieste, kde bol kedysi močiar a kde sa čľupkali nezbedné prasiatka, stálo teraz šesť vaničiek, v ktorých sa kúpali prasiatka. Všetkým sa to veľmi páčilo a odvtedy si vždy dávali pozor na to, aby neboli špinavé.
