Predčasné vianočné želanie

Na začiatku adventu dala pani učiteľka žiakom siedmej triedy, napísať lístky so želaniami. Mali tam napísať to, čo by si veľmi priali na Vianoce pod stromček. Potom spoločne lístočky pokrčili a vložili do vrecúška. Prečítajú si ich až po Vianociach a potom sa uvidí, kto dostal to, čo si želal.

Na slovenčine však žiaci neposlúchali a tak zostali po škole. Pani učiteľka však nechodila a nechodila a beťár Miro zobral vrecúško a vysypal želania na zem. Bral papieriky a nahlas ich čítal.   Nad niektorými sa aj smial.  Niekto si želal nový telefón, niekto dovolenku pri mori, niektoré z dievčat chcelo získať lásku chlapca. Už, už chcel vrátiť lístočky, keď natrafil na lístok, ktorý ho zaujal.  Opäť ho prečítal nahlas.  

Stálo v ňom: Prosím aby sme zohnali peniaze na drevo, aby sme v zime nemrzli. Netár Miro sa zarehotal. „Akých chudobných tu máme! Ani na drevo nemajú! Haha! Ktože to je? Hneď zistím podľa písma“ A veru aj zistil. Písmo patrilo spolužiakovi Ivanovi.

Ten sa od poníženia a hanby rozplakal a vybehol z triedy. Vo dverách sa zrazil s prekvapenou učiteľkou, ktorá keď zistila, čo sa stalo, poriadne Mira i ostatných vyhrešila. Deti a hlavne Miro pochopili, že sa nezachovali správne a na druhý deň sa svojmu spolužiakovi ospravedlnili.

No vedeli, že tu je treba iná pomoc. Povedali doma rodičom a o týždeň už bola u Ivana na dvore veľká fúra dreva. Niečo sa poskladali ľudia z obce, niečo dala školy a rodiny Ivanových spolužiakov. A Ivanovi sa tak vianočné želanie splnilo už na konci novembra. A aké to bolo dôležité vianočné želanie!

5/5 - (11 votes)

Leave a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *