Prvá zmrzlina v roku

Hoci bol máj, vonku ešte veľmi teplo nebolo. Dvojčatá Diana a Dano už snáď skoro mesiac prosili mamu, aby im kúpila prvú zmrzlinu v roku. Mama však stále namietala: „Ale kde! Ešte je zima! Zlížete zmrzlinu a o týždeň ste chorí. A čo ja potom s vami.“

Diana a Dano boli sklamaní a cestou zo školy smutne pozerali na to, ako sa ich spolužiaci napchávajú zmrzlinou, až mali guče za ušami. „Veď už je máj, nechápem, prečo by sme si nemohli kúpiť zmrzlinu,“ frflal Dano. „Lebo mamička povedala, že je ešte chladno. Veď vidíš, že nosíme ešte teplé bundy a ráno dokonca aj čapice!“ bránila mamine rozhodnutie Diana. „Tak ja by som teda tú čapicu vôbec nenosil. Mne zima nie je. A aj zmrzlinu by som jedol a vôbec by som neochorel,“ pokračoval Dano. Diana mykla plecami, nechcela sa hádať, Dano bol o tri minúty starší, čo jej neustále pripomínal, a tak ho musela poslúchať. „Počúvaj,“ začal Dano zase po chvíli ticha, „pôjdeme k babke a vypýtame si peniaze. Povieme, že sme si doma zabudli desiatu. Babka sa s mamou nebaví, isto nám dá eurá bez toho, aby sa vyzvedala či žalovala. A cestou domov si kúpime zmrzku.“ Ako Dano povedal, tak aj bolo. Večer pri jedle im skoro zabehlo, keď im mama povedala, že sa jej zdalo, že ich videla pri zmrzline. „Ale kde, mami! To sme neboli my. To Anička a Majo, majú podobné bundy.“ Mama neveriacky mykla plecom, no ďalej nevyzvedala. Pravda sa však ukázala. Studená zmrzlina a zlé počasie spôsobili, že dvojčatá dostali angínu. A z nej sa liečili celý mesiac, takže sa nezúčastnili ani koncoročného výletu. Zistili, že neposlúchať mamu sa nevypláca a že na všetko klamstvo sa raz príde.