Bol raz jeden zámok, na ktorom žili kráľ s kráľovnou. A tým sa narodila nádherná princezná. Keď oslavovali jej narodenie, tak do zámku prišli tri víly – sudičky, a každá jedna jej prisúdila jednu vlastnosť.
No keď prišla na rad tretia,ktorá mala vysloviť jej želanie,tak prišla zlá kmotra, ktorá ju prekliala, že sa na svoje šestnáste narodeniny pichne vretenom do prsta a zomrie. Našťastie ešte posledná sudička nepovedala svoje želanie, a tak princezne popriala,že keď sa pichne,tak nezomrie,ale bude hlboko spať kým ju neprebudí bozk z pravej lásky. Kráľ sa bál,a tak dal všetký vretená v kráľovstve spáliť.
Roky ubehli a pomaly sa blížil deň princezniných šestnástich narodenín. Kráľ dal sudičkám radšej princeznu zaviesť do skrytého domčeka v lese, aby bola princezná v bezpečí. Tak teda princezná odišla so sudičkami, ktoré pripravovali oslavu pre princeznú. No princezná sa rozhodla ísť prejsť sa do lesa, kde stretla pohľadného princa. Princovi sa hneď zapáčila, no ona mu nič nesľúbila, keďže o svojej kliatbe vedela a vrátila sa do domčeka k sudičkám.
V deň jej narodenín, keď princezná sedela vo svojej izbe, tak zbadala zelené svetlo. Začalo ho nasledovať, no nevedela, že je to kúzlo zlej kmotri. Svetielko zaviedlo princeznú až do komnaty s vretenom, kde sa ho dotkla a upadla do spánku. Keď ju sudičky našli, tak ju odniesli do zámku, ktorý nad smútkom upadol do ticha. Zámok začali obrastať šípové ruže, ktoré dlho bdeli s hlbokým lesom.
Klebety o spacej princeznej sa dostali až k princovi, ktorého princezna stretla v lese. Ten sa hneď vydal do zámku, a i napriek šípovým ružiam okolo celého zámku sa dostal až do komnaty. Uvidel spiacu, krásnu princeznú a nežne ju pobozkal. Princezná sa prebudila a všetci začali oslavovať. Onedlho sa uskutočnila aj princeznina svadba a žijú spolu šťastne, ak nepomreli.
