Do nejakej bájky o zvieratkách sa už začítal každý. Zvieratká nám totiž najlepšie vysvetlia, ako sa k sebe správať a čo nerobiť. Medveď, zajac, líška, vrana, bocian – tí všetci vám v zvieracích bájkach prehovoria do duše.
V malebnej chalúpke pri lese žila koza so svojimi kozliatkami. Kozliatka boli veľmi roztopašné a často svoju mamičku nechceli počúvať. Jedného dňa musela mama koza na pastvu a pred odchodom povedala kozliatkam: „Nechajte si zatvorené dvierka, kým nebudete počuť môj hlas. Prinesiem vám plné vemienko mliečka.“
Čítať ďalej →
Na samom okraji dediny pri lese žili dedko s babkou v malej chalúpke. Spoločne hospodárili deň čo deň a z času na čas babička napiekla dedkovi nejakú dobrotu. Jedného rána sa dedko zobudil s obrovskou chuťou na pampúšik. Požiadal teda babičku, či by mu ho neurobila.
Čítať ďalej →
Ďaleko odtiaľto, v krajine zvanej Aljaška, žije svorka psov. Nie je to obyčajná svorka. Sú to psy, ktoré majú medzi sebou silné puto, spolupracujú spolu a často si navzájom zachraňujú život. Tieto psy majú neobyčajnú prácu. Každý z nich má na sebe zvláštne viazanie. Žiadne obyčajné vodítka, je to postroj, ktorý spája všetky psy vo svorke. Spoločne ťahajú za sebou sane, na ktorých stojí ich pán s nákladom.
Čítať ďalej →Nastala zima. Celú krajinu zahalila biela snehová prikrývka. Na stromoch sa objavila čerstvá snehová perina. Teplomer ukazoval pod nulou a na oknách sa robila námraza. Zima presne taká, aká má byť. Všetky deti z dediny sa zhromaždili na neďalekom kopci, aby si vyskúšali svoje sánky a boby. Boris sa tiež vydal na kopec.
Čítať ďalej →Bol už koniec jesene a každú chvíľu mala začať zima. Zvieratká v lesoch si dopĺňali posledné zásoby potravy, iné si upratovali brlohy, aby mali všetko pripravené na zimný spánok. V lese žil aj malý srnček Guľôčka. Narodil sa pred niekoľkými mesiacmi, takže zimu ešte nezažil.
Čítať ďalej →Za veľkým kopcom stál krásny dom. Nebol to ale obyčajný dom. Bol modrý ako obloha a boli na ňom namaľované slniečka.Strechu mal svetlo červenú. Stál uprostred rozkvitnutej lúky. Všade okolo neho kvitli farebné a voňavé kvety. Ale čo to bolo za dom?
Čítať ďalej →Hlboko v lese vo veľkej nore žila rodina jazvecov. Otec jazvec, mama jazvečica a ich dve neposedné krásne mláďatá. Boli to dvaja jazvecí chlapci. Volali sa Monty a Piškót. Obaja boli veľmi dobrí. Pomáhali svojim rodičom so všetkým. Stavali s nimi zložité nory a zháňali potravu po celom lese. Ich rodičia z nich mali veľkú radosť.
Čítať ďalej →Ľudmilka bolo malé blonďavé dievčatko, ktoré trávilo väčšinu času v lese. Rada si čítala, odpočívala a dávala srnkám do kŕmidiel rôzne pochúťky. Milovala, keď si mohla len tak ľahnúť do machu, cítiť vôňu hríbov a ochutnávať lesné plody, ktoré rástli všade naokolo. Jedného dňa však Ľudmilka v lese stretla niekoho, koho ešte nikdy predtým nevidela. Ani vlastne netušila, že niekto taký existuje.
Čítať ďalej →V meste veľa zvierat nevidno. Skôr uvidíš autá, motorky, kolobežky, veľa ľudí a hrajúce sa deti. Občas sa ale stane, že sa v meste ubytuje nejaké voľne žijúce zviera. Niekedy môžete napríklad vidieť vtáčie hniezda na stromoch. Nájdu si vysoký strom s rozvetvenými konármi. Starostlivo si nanosia vetvičku za vetvičkou a list za listom, až kým im nevznikne pohodlné a pevné hniezdo. Jeden takýto strom, na ktorom žili vtáky, stál priamo pred Editiným domom.
Čítať ďalej →Uprostred hlbokého lesa stojí malá kopa ihličia, drobných vetvičiek a hliny. A keď sa pozrieš pozorne, vyzerá to, že sa celá hromada hýbe. Je to totiž mravenisko. Všade naokolo toho kopčeka a na ňom, uvidíš drobné, usilovné mravce, ktoré stále niekam pochodujú. Mravce sú ako jedna veľká rodina. Navzájom si pomáhajú, spolupracujú a všetko robia spoločne. Ale v tomto mravenisku to tak vždy nebolo.
Čítať ďalej →