Krátke rozprávky pre deti na dobrú noc. Niekedy stačí chvíľka a deti spia spokojne a pokojne až do rána.
Nech sa vám rozprávky páčia. Nezabudnite písať komentáre a zdieľať na sociálnych sieťach.
Kde bolo tam bolo, bol raz jeden princ. Princ žil na veľkom zámku, no bol však veľmi pyšný. Princ Karol každému len rozkazoval a od nikoho si nedal poradiť. Jeho otec, kráľ, sa snažil ako vedel, no prevychovať svojho syna nevedel. Celé kráľovstvo bolo z toho smutné.
Čítať ďalej →
Ďaleko vo vysokých skalách sú miesta, kde sú orlie hniezda. Sú veľmi vysoko a zo zeme ich nie je vidieť. Iba ak sa pod tú skalu postavíš, môžeš občas vidieť, ako odniekiaľ vyletí orlia mama alebo otec.
Čítať ďalej →
A potom bolo ticho. Ema sa neozývala a ja som mohla robiť len to, že som pravidelne sledovala správy a čítala noviny. Slon v lietadle? O tom by určite hovorili v televízii aj v novinách. Lenže bolo ticho. A ja som sa snažila Emu vytesniť z hlavy. Možno to bol len nejaký sen, alebo čo. A keď už som konečne trošku na svoju sloniu kamarátku zabudla, prišiel mi tretí list. Z Afriky.
Čítať ďalej →
List od Emy ma prekvapil. A predsa som nebola o nič spokojnejšia! To je teda blázon! Že sa nebojí! A ako si to vôbec predstavuje? Že si pôjde kúpiť letenku a len tak nasadne do lietadla? Rada by som jej napísala naspäť a prehovorila ju, aby nevymýšľala hlúposti, ale nemala som kam. Adresu som mala len ku starčekovi a tam už Ema asi nebola. Ostávalo mi len čakať.
Čítať ďalej →
Milá Zuzka,
nevieš si predstaviť, ako ma potešilo, že som v novinách našla tvoju adresu! Určite sa teraz sama seba pýtaš, ako je to možné, že ja, slon, som čítala noviny. A tak isto sa sama seba pýtaš, ako je možné, že Ti teraz píšem list.
Čítať ďalej →
Ráno som sa ponáhľala do zoo. Správca sa na mňa tak čudne pozeral. Nebolo mu celkom jasné, prečo tam chodím už tretí deň za sebou. Veď do zoo sa chodí len občas, keď je nejaký sviatok, alebo deň detí. A ja som nemala ani sviatok a nebola som už ani dieťa. Aké však bolo prekvapenie, keď som zistila, že do časti, kde bol výbeh pre slony, ma nepustili.
Čítať ďalej →
Na druhý deň som v práci nemohla obsedieť, neustále som pozerala na hodinky a čakala, kým budem môcť odísť. Išla som hneď do zoo. Nezastavovala som sa ani pri stánku s občerstvením a netrávila čas ani pri mojich obľúbených motýľoch. Išla som rovno k výbehu slonov. Ema tam už bola a rovnako ako včera, stála mimo a hľadela do ďaleka. Počkala som kým odíde veľká rodinka s hlučnými deťmi a priblížila som sa k ohrade.
Čítať ďalej →
V živote sa mi prihodilo veľa zaujímavých vecí, ale ak vám mám pravdu povedať, so slonom som sa ešte nerozprávala. Vlastne so žiadnym zvieratkom. Moja mama mala psa, ale ten na mňa len vrčal. Pochybujem teda, že by mi chcel povedať niečo pekného. Zato toto sloníča na mňa prehovorilo celkom milo. A tak som to chcela využiť a hneď som sa s ním pustila do reči. Čo keď za chvíľu prestane rozprávať?
Čítať ďalej →
Boli ste už v zoologickej záhrade? Ja verím, že áno. V zoologickej záhrade žijú zvieratká z celého sveta. Nájdete tam aj také, ktoré u nás bežne nestretnete. Napríklad také slony.
Čítať ďalej →
Za ľadovou horou a čiernymi lesmi je malé kráľovstvo. Žije v ňom múdry kráľ, ktorý má dve roztomilé a neposedné deti. Dievčatko sa volá Rozárka. Má krásne hnedé oči ako gaštany a dlhé vlásky čierne ako havran. Jej líčka sú červené a sukňu má večne zablatenú. Chlapec sa volá Janko. Hnedé vlasy mu stoja na hlave ako špendlíky a na tvári mu vidíme len úsmev. Otecko pán kráľ ich má veľmi rád. Ale pretože deti sú divoké a neposedné, často s nimi zažíva veľa dobrodružstiev. Dnes už vie, že sa o ne nemusí báť. Majú kamarátov, ktorí ich chránia a pomáhajú im. Ako to vie?
Čítať ďalej →