To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Na jednej zelenej lúke, kde kvitlo mnoho krásnych kvetov, žili dvaja býci. A tí spolu stále zápasili v snahe jeden druhého z lúky vyhnať. Ich zápasenie pozorovali zvieratká okolo. Zajace skákali vzrušením, veveričky býkov povzbudzovali z vysokých konárov stromov, len ovce v pokoji prežúvali trávu a netvárili sa, že by ich zápas nejako zvlášť zaujímal.
Čítať ďalej →
Prišiel pondelok. A vtedy sa vstáva skoro. V Strašidrne totiž ako prvý chodí na koledu strýko Vodnícky. A kto sa dlho vyvaľuje v posteli, toho v nej poleje studenou vodou. Preto sú všetci už od prvého vtáčieho čvirikania hore.
„Pôjdeš tiež koledovať?“ pýtala sa mamička Bubíka.
Čítať ďalej →
Armida sa vydala hľadať ľadového tigra, čarodeja, ktorý jediný mohol z jej krajiny sňať kliatbu a vyčarovať znovu jar. Lenže jeho zámok bol ďaleko a pred ňou sa tiahli biele a nekonečné polia plné snehu. Armida bola zmrznutá na kosť, vietor sa do nej opieral a brzdil ju a k tomu sa ešte borila do snehu, ktorý každým okamihom pripadával.
Čítať ďalej →Prišiel nový deň. Bubík so Zubomilou priniesli sliepočke naklíčené obilie. Rozbili vajíčka, z ktorých rástlo ako vlasy, aby si sliepočka mohla pozobať aj škrupinky. Stáli aj so zajačikom pred kurínom a pozerali sa, ako si sliepočka pochutnáva.
Čítať ďalej →Bubík sa so Zubomilou stretli so zajačikom pri kuríne v lese.
„Dnes pôjdeme hľadať poklady,“ povedal zajačik. „Na Veľký piatok sa hovorí, že sa otvárajú hory a vydávajú svoj poklad. Možno nájdeme niečo, čo poteší našu sliepočku.
Čítať ďalej →Bolo raz jedno kráľovstvo, v ktorom žili kráľ a kráľovná. Tým sa narodilo dievčatko. V noci, ako to už býva, sa objavili pri jej kolíske dve sudičky.
Čítať ďalej →Bubík dnes nezaspal a vyrazil strašiť do kostola. Nechcelo sa mu, ale dnes chcel byť ten múdry on. Zubomila nemusí byť stále tá, ktorá vie všetko.
Po obede sa stretli so Zubomilou a zajkom pri lese. Vybrali sa na vetvičky.
Čítať ďalej →Len čo Vojtík dojedol polievku zo zeleného hrášku, už sa ponáhľal k dedkovi. Dedko sedel vo svojom obľúbenom kresle a popíjal podivný nápoj.
„Ahoj, dedko,“ zvolal Vojtík a hneď si všimol dedkovho pohára. „No fuj, čo to piješ za blivajz?“
„Ahoj, Vojto! To nie je žiadny blivajz. To je zelené pivo. Ty si dnes nemal nič zelené na jedenie?“
Čítať ďalej →Prišla streda a Bubík so Zubomilou sa opäť vybrali za zajačikom ku kurínu. Spoločne všetci maľovali vyfúknuté vajíčka. Maľovali ich rôznymi farbami, robili na nich prúžky, bodky aj kvietky. Keď vajíčka uschli, prevliekli cez ne mašličku, dole urobili uzlík a vešali vajíčka na stromček pred kurínom.
Čítať ďalej →Vojtíkov starý otec sedel vo svojom kresle a díval sa z okna, ako vonku prší. Okolo sa obšmietal
zamračený Vojtík a nevedel, čo má robiť. Tešil sa už na veľkonočnú nádielku, ale do tej zostávalo ešte toľko dní.
„Nemrač sa Vojtík, je Škaredá streda. Zostane ti to,“ smeje sa starý otec.
Čítať ďalej →