To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
V jednej rozprávkovej krajine práve nebol žiadny čarodejník dosť zlý na to, aby sa mu chcelo unášať a zaklínať princezné, a ani žiadny drak taký hladný, aby chcel jesť princezné a rytierov. Všetky čarodejnice tu boli na čarovanie veľmi lenivé. A tak v tom kráľovstve bola strašná nuda. Jedného dňa kráľ vymyslel pre svojich poddaných trochu zábavy.
Čítať ďalej →
Kedysi dávno žil v malej dedinke chlapec Janko. Ten bol veru zručný chlapec, ktorý vedel aj pole obrábať, aj domy poopravovať, a keď mu zišla chvíľka, rád sa prechádzal do neďalekého lesa. Niekedy našiel aj pár húb na raňajky a niekedy si len išiel oddýchnuť.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, kedysi dávno za vysokými horami a dolinami sa nachádzala malá krajinka. V tej krajine sa ľudia chystali na príchod Vianočných sviatkov. Ľudia tu žili naozaj celým srdcom. Všetci vyšli na námestie, zdobili ho farebnými ozdobami a svetielkami, spievali koledy, varili si punč a doniesli ten najkrajší stromček z lesa, aby si ho spolu ozdobili.
Čítať ďalej →„Fííí! Jupííí! Fííí!!!“ ozývalo sa na zasneženom kopci. Bola noc. Tma ako vo vreci. Všade úplné ticho. Len zo svahu, na ktorom sa cez deň sánkovali deti, doznievalo niečie šantenie a radosť. Blízko kopca býval Teo. Čiernovlasý chlapec s čiernymi očami a žiarivým úsmevom. V tú noc tiež počul z kopca ten krik .
Čítať ďalej →Cestovatelia z tejto rozprávky nie sú len takí hocijakí: sú to totiž bacily. Cestujú všade tam, kam sa im práve zachce – najradšej však do bruška detí, ktoré si neumývajú ruky. Ako sa len takýchto cestovateľov zbaviť? Prečítajte si v tomto krátkom príbehu.
Čítať ďalej →V jednej malej dedinke, kde sa ráno ozývalo kokrhanie kohútov a večer voňali pečené buchty z každej chalúpky, býval chlapec menom Rudko. Bol to usmiaty, zvedavý chlapec s iskričkami v očiach a srdcom plným nápadov. Najradšej sa motal po kuchyni, keď mamka varila. Sedel na stoličke, hojdal nohami a sledoval, ako sa v hrnci niečo bublá, syčí a mení na voňavé jedlo.
Čítať ďalej →Na malej farme neďaleko hlbokého lesa žil chlapček so svojimi rodičmi. Jankovi sa život na farme veľmi páčil. Obľúbil si všetky zvieratká, ktoré na farme chovali. Mali kozičky, kravičky, malé kuriatka aj mačičku. No najviac mal aj tak rád ich koníka Nika. Vždy pri voľnej chvíli bol pri ňom v maštali a umýval ho, alebo ak bolo pekne, tak sa spolu vybrali von po okolitých lúkach.
Čítať ďalej →Kedysi dávno bolo jedno poštárske autíčko. To autíčko rozvážalo ľuďom listy a všelijaké balíčky. Jazdilo v horúčave, v zime, v daždi aj v snehu. Dokonca vyšlo aj vtedy, keď bolo poľadovie a cesty sa šmýkali, no… ako ľad.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, v krajine, kde sa piesok lial a sypal ako vodopád, žil jeden mladý muž. Bol vysoký, s očami modrými ako nebo a s vlasmi čiernymi ako uhoľ. Bol to pracovitý muž a všetci ho volali Filip.
Čítať ďalej →Na okraji mesta bol veľký kopec. Bol to perfektný svah na zimné šantenie. V zime naň chodili deti z celého mesta. Jazdili na ňom na sánkach a boboch. Uprostred toho kopca stál mohutný strom. Mal silné konáre. A každú zimu na nich sedelo niekoľko havranov. Zo stromu mali krásny výhľad a skvele videli na celý kopec.
Čítať ďalej →